BRATISLAVA. Benátska komisia v piatok prijala stanovisko, ktorým na otázky slovenského prezidenta Andreja Kisku ohľadom sporu o nevymenovaní sudcov Ústavného súdu priamo neodpovedala, odkázala ho na názor väčšiny pléna Ústavného súdu (ÚS).
Prezident však stanovisko Benátskej komisie rešpektuje. TASR o tom informoval šéf komunikačného odboru Kancelárie prezidenta SR Roman Krpelan.
"Odpoveď Benátskej komisie, žiaľ, nie je takým silným impulzom, aby sme raz a navždy vyriešili patovú situáciu pri menovaní sudcov Ústavného súdu. Napriek tomu prezident Andrej Kiska rešpektuje stanovisko, ku ktorému Benátska komisia dospela, a ako prezident je pripravený konať tak, ako verejne sľúbil," povedal Krpelan.
Komisia nechce vstupovať do rozhodovania
Benátska komisia však uviedla, že nemôže plniť úlohu nadnárodného arbitra a nechce vstupovať do rozhodnutia, hoci uznáva, že nie je výkladom ústavy tak, ako je upravený v ústave a v zákone o ústavnom sude, informoval Krpelan.
"Z odporúčaní Benátskej komisie vyplývajú vzájomne podmienené úlohy pre všetkých zainteresovaných. Dôležitým krokom a úlohou Ústavného súdu je uzavrieť existujúce sťažnosti odmietnutých kandidátov", uviedol Krpelan.
Zároveň dodal, že "prezident bude konať ihneď, ako ÚS v súlade s odporúčaním Benátskej komisie odpovie, či jeho rozhodnutia o ich nevymenovaní boli opodstatnené, a ktorí z pôvodných kandidátov sú ešte stále oficiálne kandidátmi na sudcu či sudkyňu Ústavného súdu".
Prezident podľa jeho slov zároveň privítal odporúčanie Benátskej komisie, aby Národná rada novelou ústavy sprísnila podmienky a proces výberu kandidátov na sudcov ÚS, pričom k tomu sa zaviazala aj vláda vo svojom programovom vyhlásení.
"Vláde a parlamentu nič nebráni konať a navrhnúť prísnejší výber budúcich kandidátov na sudcov a sudkyne Ústavného súdu," dodal Roman Krpelan.
Súdnictvo prejde zmenami: Hromadný výber, hodnotenie, trestanie previnení Čítajte Ústavný súd mal s pojednávaním počkať
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska navrhol, aby Ústavný súd (ÚS) verejne nepojednával o sťažnosti nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov skôr, ako Benátska komisia prijme stanovisko k tejto otázke.
Návrh je obsahom jeho písomného podania na ÚS z 2. marca, ktorý v piatok zverejnilo tlačové oddelenie prezidentskej kancelárie.
Kiska v podaní pripomína, že Európsku komisiu pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátsku komisiu) požiadal 8. decembra 2016 o stanovisko vo veci nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. Prijatie stanoviska možno očakávať na marcovom plenárnom zasadnutí výboru, informuje.
"Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Ústavný súd nariadil verejné ústne pojednávanie v tejto veci až po doručení uvedeného stanoviska Benátskej komisie," píše hlava štátu v podaní.
Kiskov spor s vládou ukončí komisia v marci Čítajte Konania podľa Kisku nesúvisia
Podaním sa prezident vyjadruje vo veci sťažností nevymenovaných kandidátov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu, Miroslava Ďuriša, Jany Laššákovej a Jána Bernáta. ÚS prijal ich sťažnosti na ďalšie konanie a rozhodol o ich spojení do spoločného konania. S tým Kiska nesúhlasí. Dal preto procesný návrh, aby sa o sťažnosti Laššákovej a o sťažnosti Bernáta rozhodovalo samostatne.
Kiska je presvedčený, že konania spolu skutkovo nesúvisia. Laššáková bola zvolená za kandidátku spolu s Mojmírom Mamojkom na miesto, ktoré sa uvoľnilo uplynutím funkčného obdobia sudcu Ľubomíra Dobríka a nebola v minulosti účastníčkou konania na ÚS, ako zvyšní sťažovatelia Fulcová, Sopoliga a Ďuriš.
To nebol ani Bernát, ten navyše v minulosti proti rozhodnutiu prezidenta o jeho nevymenovaní nenamietal, a to sa stalo právoplatným, argumentuje hlava štátu.
Kiska neporušil práva dvoch sudkýň, keď ich odvolal pre vek Čítajte Plénum je nekompletné
Prezident ÚS navrhuje, aby nevyhovel ani jednej zo sťažností nevymenovaných kandidátov, pričom uvádza dôvody. ÚS napríklad navrhuje, aby sa sústredil na preverenie toho, či kandidáti Fulcová, Sopoliga a Ďuriš spĺňajú podmienku minimálne 15-ročnej právnickej praxe.
"Ani u jedného z týchto kandidátov nebolo 15 rokov činnosti v právnickom povolaní vyplnených takou odbornou prípravou a profesionálnou praxou, ktoré by dovolili záver o ich pripravenosti, spôsobilosti a teda aj vhodnosti zastávať funkciu sudcu ÚS so zreteľom na sľub sudcu ÚS a na okolnosť, že ÚS je najvýznamnejším vnútroštátnym súdom v SR," skonštatoval Kiska.
Trinásťčlenné plénum ÚS je nekompletné potom, ako prezident odmietol vymenovať sudcov na celkovo tri uvoľnené miesta. Odmietnutí kandidáti, ktorých v minulom volebnom období schválila Národná rada SR, podľa neho nespĺňali nároky spojené s takýmto postom.
Došlo k sporom o to, či na takýto postup mal oporu v ústave, pričom ÚS rozhodol, že prezident porušil práva sťažujúcich sa kandidátov. Kiska označil rozhodnutia ÚS ako vnútorne rozporné. ÚS v súčasnosti rozhoduje o ďalšej sťažnosti odmietnutých kandidátov.
