Bezstarostné časy sú preč a Slovensko musí opäť myslieť na svoju obranu. Nielen preto, že americký prezident Trump apeluje na členov NATO, aby prispievali na kolektívnu bezpečnosť. Pripravení musíme byť kvôli sebe. Tvrdí to štátny tajomník Ministerstva obrany SR RÓBERT ONDREJCSÁK.
Pred časom ste v diskusii v RTVS prízvukovali, že sme vo vojne. Máme sa začať báť?
„Nemyslím si. Mali by sme začať hovoriť realisticky a otvorene. Na východnej Ukrajine prebiehala skutočná vojna, ruské ozbrojené sily dlhodobo operovali na ukrajinskom území. Takisto keď sa pozrieme na koncentráciu jednotiek a na jednotlivé druhy vojsk – bolo tam nasadených viac obrnených transportérov a tankov, než kedykoľvek v Európe po druhej svetovej vojne. Obsadenie a následná anexia Krymu Ruskou federáciou boli zasa klasickým prípadom hybridnej vojny s použitím špeciálnych síl a aplikáciou dezinformačnej kampane.“
Prečo túto hrozbu nevnímame naliehavejšie, keď sa týka priamo nášho susedného štátu?
“Amerika je ako veľká loď, ktorá svoje smerovanie mení len veľmi pomaly. Nástup nového prezidenta sprevádzali rôzne úvahy a obavy, no prvé kroky novej americkej administratívy nás napĺňajú optimizmom.
„
„V strednej Európe ju vnímame rôzne. Oveľa akútnejšie ju pociťujú na Pobaltí a v Poľsku, keďže tieto štáty susedia s Ruskom a sú pravidelne dotknuté rôznymi formami narušovania napríklad vzdušného priestoru. Takisto koncentrácia vojsk je na ruskej strane niekoľkonásobne vyššia než má na území východných členských štátov NATO. Podobne môžu mať pocit intenzívnej hrozby aj Rumuni a Bulhari, ktorí ležia na pobreží Čierneho mora. Bezprostredne sa ich dotýka anexia Krymu a razantné zvýšenie ruského vojenského potenciálu, ktorý sa obsadením polostrova priblížil o niekoľko sto kilometrov na západ. Z Krymu je možné viesť operácie v celom Čiernom mori aj blokovať voľný pohyb spojeneckých jednotiek, podobne ako napríklad z Kaliningradskej oblasti. Slovensko, Maďarsko a Česko nevnímajú túto hrozbu natoľko intenzívne, pretože nás od Ruska oddeľuje celé územie Ukrajiny a nemáme ani pri hraniciach takú veľkú koncentráciu ruských vojsk. Ale ak sme aj v inej situácii, neznamená to, že táto hrozba nie je reálna. Bezpečnosť spojencov v rámci jedného regiónu nie je možné separovať. Žijeme v jednej EÚ a jednej aliancii. Ak by malo byť povedzme ohrozené Poľsko alebo Pobaltie, dotklo by sa to okamžite aj nás. Nielen preto, že v zmysle článku 5 musíme spojencom pomôcť, ale aj preto, že by sme boli takisto v bezprostrednom nebezpečenstve.“
To je pomerne katastrofický a málo pravdepodobný scenár.
