BRATISLAVA. Hlasovanie o zrušení Mečiarových amnestií nie je o túžbe po spravodlivosti, ale je to snaha postaviť verejnosť proti strane Smer.
V nedeľnej diskusii O 5 minút 12 to vyhlásil poslanec Miroslav Číž zo Smeru. Pripomenul, že Robert Fico bol jedným z prvých politikov, ktorí odsúdili zavlečenie Michala Kováča mladšieho do zahraničia a taktiež fakt, že najsilnejšia koaličná strana pokladá amnestie za právny suterén.
Napriek tomu hovorí, že je rozdiel v morálnom odsúdení a v reálnej zmene platnej legislatívy.
„Od 90-tych rokov sa neobjavila jediná skutočnosť, ktorá by v tejto veci zmenila skutkový stav. Je to celé o politike,“ konštatoval.

Budovanie štátu
Ján Budaj z klubu OĽaNO - NOVA oponuje, že sa za posledných 20 rokov zmenilo veľmi veľa. Okrem iného argumentoval veľkým verejným záujmom. Napríklad petíciu za zrušenie amenstií za necelý týždeň podpísalo vyše 60 tisíc ľudí.
Aj prieskumy verejnej mienky ukazujú, že približne 60 percent ľudí by bolo za zrušenie. Minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič pred týždňom vyhlásil, že by amnestie zrušil, pridal sa k nemu aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker či poslanec za Smer Erik Tomáš.
„Situácia je úplne iná, časť koalície bude hlasovať za môj návrh, no vnútri strán ešte zostala polemika, preto som návrh stiahol,“ vysvetlil Budaj. Doplnil, že v tomto prípade nejde o vybavovanie si politických účtov, ale o „budovanie štátu“ s tým, že republika sa jedného dňa očistí.
Ústavný právnik a poslanec za koaličný Most - Híd Peter Kresák už dávnejšie vyhlásil, že amnestie odporujú princípom právneho štátu. Napadol napríklad aj fakt, že mečiarove amnestie sa vzťahujú aj na ľudí, ktorí zmarili referendum v roku 1997.
„Štátna moc v tomto prípade konala evidentne v rozpore s Ústavou, a to nemôžeme akceptovať,“ povedal s tým, že aj toto je jeden z argumentov za zrušenie amnestií. Kresák je jedným z 26 právnikov, ktorí ich zrušenie považujú za možné.
Morálne víťazstvo
Martin Poliačik z SaS tvrdí, že aj Mečiarove amnestie sú dôvodom, pre ktorý stále menej ľudí dôveruje štátu. Pomohol si číslami z nedávneho prieskumu agentúry Focus, v ktorom 16 percent ľudí povedalo, že by si na Slovensku vedelo predstaviť diktatúru a až 40 percent ľudí má pocit, že chce silnejšieho vodcu.
“Štátna moc v prípade zmareného referenda konala evidentne v rozpore s Ústavou, a to nemôžeme akceptovať
„
„Moja generácia vyrástla v presvedčení, že Mečiar je klamár a vrah, ale že to je už minulosť, ale nie je,“ povedal. Zrušenie amnestií považuje minimálne za symbolické víťazstvo.
Miroslav Číž však v ich rušení vidí najmä právny problém. Odvoláva sa predovšetkým na princíp zákazu retroaktivity, teda spätnej platnosti zákonov. Na ňom podľa jeho slov zlyhal aj zákon o preukazovaní pôvodu majetku.
„Myslím si, že aj rozpredaj národného majetku či rodinného striebra bolo vlastizradné konanie. Pán Budaj zabúda na to, že tieto veci majú vyše 20 rokov. My si pamätáme aj milosti, ktoré udelil prezident Kováč. Toto všetko sú len politické problémy,“ povedal Číž.
Budaj vzápätí povedal, že návrh na zrušenie milostí prezidenta Kováča doplní pri druhom čítaní. Exprezident Kováč udelil v 90-tych rokoch aj milosť svojmu synovi či Mariánovi Kočnerovi v kauze Technopol.

Kostlivci v skrini
Poslanci sa počas debaty vrátili aj k nedávnemu vystúpeniu Vladimíra Mečiara v televíznej diskusii. Okrem iného povedal, že ak by o udalostiach v 90-tych rokoch prezradil celú pravdu, narušilo by to celý súčasný politický systém.
„Pravda nemôže narušiť demokraciu, pravda môže narušil len mafiánsky systém,“ povedal Budaj. Podľa jeho názoru naznačil, že Mečiar je duchovne a politicky spojený s Robertom Ficom a očakával, že sa Fico bude od tohto vyjadrenia okamžite dištancovať.
„Mečiarove amnestie sú signifikantným symbolom starého usporiadania vecí,“ konštatoval Poliačik. Tvrdí, že mnoho ľudí na Slovensku môže mať dojem, že na nich ani na ich veci sa už siahať nebude. Pádom mečiarových amnestií by vraj mohli vypadnúť zo skrine mnohí kostlivci.
„Možno aj preto sa ich Fico chtiac - nechtiac drží,“ uzavrel.

Beata
Balogová
