BRATISLAVA. Po niekoľkých týždňoch, keď vyhlasovali, že Mečiarove amnestie sa zrušiť nedajú a plánovali sa obrátiť najskôr na Ústavný súd, Smer aj SNS ustúpili. Koalícia plánuje kombináciou zmeny ústavy a hlasovaním o amnestiách v parlamente sporné amnestie zrušiť.
Po pondelkovej koaličnej rade povedal premiér Robert Fico zo Smeru, že podrobnosti postupu a konkrétne návrhy zákonov oznámia v stredu pred rokovaním vlády. "Sme pripravení zahlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií, ak predtým urobíme príslušnú zmenu ústavy," povedal.
Riešenie, ako zrušiť amnestie, hľadajú podľa Fica experti na právo, a dá sa to len ústavnou cestou. Na zmenu ústavy treba 90 hlasov a koalícia potrebuje aj podporu časti opozičných poslancov.
Stretneme sa v Košiciach Čítajte Až po zmene ústavy parlament podľa plánu zruší Mečiarove amnestie - opäť ústavným zákonom. Urobiť sa to dá podľa Fica za jeden týždeň ešte na marcovej schôdzi.
Koalícia plánuje popri Mečiarových amnestiách zrušiť aj milosť bývalého prezidenta Michala Kováča v kauze Technopol, v ktorej bol obvinený jeho syn Michal Kováč ml.
Zmena ústavy sa bude podľa informácií SME týkať právomocí parlamentu.
Budaj chce hlasovanie aj o Kováčových milostiach Čítajte Kiska: Očakávam, že snaha je úprimná
Prezident Andrej Kiska očakáva, že snaha koalície zrušiť Mečiarove amnestie je úprimná.
„Mečiarove amnestie, únos prezidentovho syna a vražda Roberta Remiáša sú obrovskou traumou našej spoločnosti a túto traumu musíme vyriešiť. Na to, ako ju vyriešiť, máme už názor 26 špičkových odborníkov v oblasti justície. Vieme, že drvivá väčšina ľudí odsudzuje Mečiarove amnestie a chcú, aby boli zrušené. Preto vítam, že dnes sa aj koalícia dohodla, že bude pripravovať kroky na to, aby amnestie boli zrušené. A ja len teraz očakávam to, že skutočne táto snaha je úprimná a že povedie skutočne k tomu, aby spravodlivosť bola naplnená,“ povedal prezident Andrej Kiska v reakcii na dohodu koaličných strán na postupe na zrušenie Mečiarových amnestií.
Bugár je spokojný
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár koncom minulého týždňa povedal, že na koaličnej rade sa bude snažiť svojich partnerov presvedčiť, aby podporili návrh poslanca Mosta a ústavného právnika Petra Kresáka. Navrhoval, aby do opozičného návrhu ústavného zákona o zrušení amnestií parlament pridal dodatok, že po jeho schválení môže vec preskúmať Ústavný súd.
O pondelkovej dohode koalície Bugár povedal, že je absolútne spokojný. "Pán Kresák súhlasí s týmto postupom, ktorý bol prezentovaný na koaličnej rade," povedal.
Parlament bude hlasovať o opozičnom návrhu na schôdzi, ktorá sa začína 21. marca.
Hoci Smer aj SNS boli zástancami riešenia, aby najskôr Ústavný súd rozhodol, kto a či vôbec môže amnestie zrušiť, žiadosť o výklad dodnes nepodali. Most-Híd bol v koalícii jedinou stranou, ktorá verejne povedala, že zrušenie amnestií v parlamente podporí.
Pokus zrušiť sporné Mečiarove amnestie má širokú podporu aj vo verejnosti, aj medzi osobnosťami kultúrneho života či právnickými kapacitami. Výzvu, ktorú spustila mimovládna organizácia Via Iuris, podporilo vyše 60-tisíc ľudí.
Tému oživuje aj film Únos, inšpirovaný únosom Michala Kováča mladšieho a vraždy Róberta Remiáša.
O téme sa začalo opäť hovoriť po úmrtí bývalého prezidenta Michala Kováča. Prezident Andrej Kiska koncom minulého roka vyzval poslancov, aby diskutovali o možnosti, ako amnestie zrušiť.
Mečiar hodil únos na Svěchotu, tvrdí, že ho nenávidel. Bolo to inak Čítajte Budaj odmieta prenášanie zodpovednosti na prezidenta
Premiér Vladimír Mečiar udelil amnestie v marci 1998 ako zastupujúci prezident. Vzťahovali sa na skutky, ktoré súviseli so zavlečením Michala Kováča mladšieho.
Po vyšetrovaní z Kováčovho zavlečenia a návodu na vraždu Róberta Remiáša obvinili vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu. Súdy však pre amnestie proces zablokovali.
Po minulotýždňovom Mečiarovom vystúpení v TA3 poslanec Smeru a mediálny poradca premiéra Erik Tomáš na facebook napísal, že má väčšiu chuť podporiť zrušenie amnestií.
Prvým politikom v Smere, ktorý mal iný postoj než Fico, bol minister kultúry Marek Maďarič. Po premiére filmu Únos povedal, že ak by bol poslancom, za zrušenie amnestií by zahlasoval.
Predkladateľ opozičného návrhu na zrušenie amnestií Ján Budaj z hnutia OĽaNO koalíciu vyzval, aby neprenášala zodpovednosť za svojich poslancov na ústavných sudcov.
"Medzi zrušením a nezrušením amnestií nie je tretia možnosť. O akom kompromise hovoríme? Či sa nadradí Ústavný súd nad rozhodovanie Národnej rady ako ústavodarného orgánu pred alebo po hlasovaní? Veď výsledok je rovnaký," upozornil v pondelok Budaj s tým, že výsledok je podľa neho už známy.
Ústavný súd v prípade pokusu Mikuláša Dzurindu zasiahnuť do prezidentských amnestií už rozhodol, že prezident do nich zasahovať nemôže. V súčasnom ústavnom systéme nie je zmienka o tom, ako rušiť amnestie. "To neznamená, že sa to nedá zmeniť," hovorí Budaj.
Útočili na Kisku
Fico aj predseda parlamentu Andrej Danko z SNS zaútočili na prezidenta Andreja Kisku, lebo nevymenoval kandidátov na ústavných sudcov, medzi ktorými sú aj poslankyňa Smeru Jana Laššáková a bývalý poslanec Smeru Mojmír Mamojka.
Predseda Smeru prezidentovi verejne odkázal, aby nebol v područí svojho poradcu, bývalého šéfa Ústavného súdu Jána Mazáka.
Benátska komisia ako poradný orgán Rady Európy, na ktorý sa Kiska v spore obrátil, minulý týždeň nepovedala, čo má Kiska robiť. Odvolala sa na to, že nemôže plniť úlohu národného arbitra.
Prezidenta však odkázala na rozhodnutie pléna Ústavného súdu, podľa ktorého by si prezident mal vybrať z kandidátov, ktorých zvolil parlament.
Mimoriadne dôležité bude podľa komisie aj rozhodnutie Ústavného súdu o sťažnostiach kandidátov, z ktorých si Kiska nevybral. Na rozhodnutie senátu Milana Ľalíka sa čaká.
Kiska cez svojho hovorcu Romana Krpelana odkázal, že rešpektuje stanovisko komisie a bude konať hneď, ako Ústavný súd rozhodne o sťažnostiach kandidátov.
