BRATISLAVA. Sadnúť do lavice, otvoriť zošit a 40 minút prepisovať poznámky, ktoré učiteľka píše na tabuľu. V mnohých slovenských školách je to stále bežné a žiaci potom často siahnu po internete či iných zdrojoch, kde môžu získať skreslené informácie.
Učitelia na hodinách dejepisu potom musia vysvetľovať napríklad aj to, že holokaust sa naozaj stal.
Ideálnym príkladom je výročie vzniku vojnového slovenského štátu. Z tohto obdobia existuje množstvo obrazových aj zvukových záznamov, ale videá či záznamy prejavov Jozefa Tisa v odporúčaných učebných materiáloch od ministerstva školstva sa dajú nájsť ťažko.
„Učitelia pri výklade pracujú primárne s učebnicami,“ napísala hovorkyňa ministerstva Ivana Skokanová. Majú aj pracovné zošity či rôzne náučné atlasy. Ministerstvo v spolupráci s Ústavom pamäti národa pripravuje aj ďalšie materiály k totalitnému slovenskému štátu.
Na boj proti extrémizmu viac dejepisu nestačí Čítajte Chýba väčšia interaktivita
„Dejepis sa nedá učiť tak, že len sucho nadiktujete poznámky,“ hovorí Nikoleta Baanová, ktorá už osem rokov učí dejepis na gymnáziu na Gercenovej ulici v Bratislave. Materiály z ministerstva podľa nej nestačia, v príprave na vyučovanie si pomáha napríklad rôznymi videami z internetu.
„Teraz si musím všetko pripravovať sama, je to na úkor môjho voľného času,“ hovorí aj Eva Leštáková zo Základnej školy Jána Bakossa v Banskej Bystrici.
