BRATISLAVA. Riaditelia základných a stredných škôl by nemali byť povinní vykonávať priamu vyučovaciu činnosť.
Preto poslanci NR z SaS Branislav Gröhling, Eugen Jurzyca a Martin Poliačik predkladajú na marcovú schôdzu parlamentu návrh novely zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
„Novela má za cieľ dosiahnuť stav, aby riaditelia základných a stredných škôl neboli povinní vykonávať priamu vyučovaciu činnosť v prípade, ak s tým zriaďovateľ súhlasí,“ píšu v návrhu Poliačik, Jurzyca a Gröhling s tým, že tým sa umožní zriaďovateľovi vytvoriť riaditeľom podmienky na to, aby sa mohli (najmä na väčších školách) plne venovať riadeniu chodu školy a neboli zaťažovaní pedagogickou prácou.
Efektívnejšia práca riaditeľov
Uvedené nastavenie podľa liberálov odbremeňuje iba riaditeľov základných a stredných škôl, iných typov škôl a školských zariadení sa uvedená exempcia týkať nebude.
„Uvedený model umožní zriaďovateľovi zefektívniť prácu riaditeľov (a potenciálne by umožnil jednému riaditeľovi riadiť viacero škôl) alebo prejsť na model, keď riaditeľ nemusí byť osoba s pedagogickým vzdelaním len z radov učiteľov, ale osoba s iným vzdelaním vhodným pre riadenie výchovno-vzdelávacieho procesu,“ dodávajú.
V minulosti podľa predkladateľov zabezpečovali riaditeľom všetok ekonomický a právny servis školské správy a riaditeľ bol viac-menej iba styčnou osobou medzi školou a inými subjektmi, na mieste manažoval denný chod školy a operatívne riešil konfliktné situácie, na čo pedagogické vzdelanie postačovalo. V súčasnosti sú však na riaditeľov kladené omnoho vyššie nároky než v minulosti, a preto chcú predkladatelia zmeniť zákonné nastavenie tak, aby zriaďovatelia mali v tomto smere voľné ruky.
Predsedníčka združenia škôl o extrémizme: Žiaci nasledujú vzory v spoločnosti Čítajte Ďalšia novela zákona
Trojica predkladá aj ďalšiu novelu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon), v ktorej chcú zakotviť ministerstvu školstva povinnosť každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu o monitorovaní a hodnotení kvality vzdelávania.
Ako uvádza v dôvodovej správe trojica predkladateľov, súčasťou novely by mali byť percentuálne podiely tematických okruhov otázok kladených žiakom v testoch v rámci Testovania 5, Testovania 9 a externej časti Maturity, vďaka čomu by sa získali napríklad "informácie, aký je pomer otázok medzi klasickými otázkami encyklopedického, resp. kontextuálneho charakteru a otázkami smerujúcimi k schopnosti žiaka zvládať životné situácie, k schopnosti kritického myslenia".
„Viaceré medzinárodné porovnávania poukazujú na dramatický pokles kvality vzdelávania na Slovensku a malo by byť povinnosťou poslancov začať venovať pozornosť aj týmto témam a vypočuť si správu o monitorovaní a hodnotení kvality vzdelávania, ktorej obsahom bude aj štruktúra otázok v testoch,“ dodávajú predkladatelia s tým, že uvedené správy tak môžu výrazne prispieť ku kvalifikovanej diskusii na pôde NR k úrovni nášho školstva.
