BRATISLAVA. Veľký Slavkov bol jednou z najväčších káuz prvej vlády Roberta Fica. Keď sa rok po prevalilo, že nominant HZDS na Slovenskom pozemkovom fonde Branislav Bríza podpisoval sporné prevody pozemkov, koalícia sa takmer rozpadla.
Fico žiadal okamžité odvolanie Brízu a vo funkcii skončil vtedajší minister pôdohospodárstva za HZDS Miroslav Jureňa. Po jednej z koaličných rád vtedy Vladimír Mečiar z HZDS vyhlásil, že vláda v dovtedajšej podobe končí.
Vznik vlády
12. marca 2016 SNS oznámila, že o pravicovej vláde rokovať nebude.
12. a 13. marca Most-Híd a Sieť prijali pozvanie Smeru na povolebné rokovania.
15. marca podpísal Smer, SNS, Most-Híd a Sieť programové priority, ktoré boli základom programového vyhlásenia vlády.
22. marca strany podpísali koaličnú dohodu.
23. marca prezident Andrej Kiska vymenoval novú Ficovu vládu.
Po svojej druhej vláde, ktorá už bola jednofarebná, si v tretej musel Smer opäť zvykať na koaličných partnerov.
Vláda síce rok po svojom vzniku nečelila žiadnej závažnejšej kauze, ktorú by spôsobili koaliční partneri Smeru, no Fico sa k nim v správa rozdielne ako v minulosti.
„Pristupuje k nim s väčšou úctou. V koalícii s HZDS a SNS bol veľmi ráznym partnerom, za každý prešľap im šiel po krku,“ hovorí politologička Aneta Világi.
Keď Fico so ziskom 29,1 percenta v roku 2006 skladal vládu s HZDS Vladimíra Mečiara a SNS Jána Slotu, obe strany mali podľa nej takmer nulový koaličný potenciál.
Smer vtedy podľa depeší, ktoré zverejnil americký portál WikiLeaks, oslovil na spoluprácu aj KDH, no nedostal odpoveď. Vznik koalície podľa depeší urýchlila aj snaha SDKÚ vytvoriť širokú koalíciu s HZDS. KDH, ktoré malo byť jej súčasťou, však odmietalo ísť do koalície s Mečiarom.
Schutz: Fico už vie, že neponesie následky Čítajte Súčasní koaliční partneri Smeru Most-Híd aj SNS mali verejnú ponuku ísť do pravicovej vlády. „Pre Smer to bola iná situácia, záviselo od ich rozhodnutia, či vládu zloží,“ vysvetľuje Világi Ficov odlišný postoj k tejto koalícii.
Aj pri náznakoch kríz sa súčasní lídri vládnych strán snažia po koaličných radách vystupovať jednotne. Politológovia predpovedajú koalícii ďalšie tri roky vládnutia.
Témy určuje verejnosť
Pred rokom sa štyri strany, vtedy ešte vrátane Siete, dohodli na vládnej koalícii a podpísali návrhy jej programových priorít. Do programu vlády sa potom ako kľúčové témy dostali boj proti korupcii, tvorba pracovných miest či tradičný pokus o znižovanie regionálnych rozdielov.
Dve predošlé Ficove vlády viac zdôrazňovali sociálne istoty. Po voľbách v 2006 trojkoalícia nahradila druhú vládu Mikuláša Dzurindu. Smer sa vtedy snažil najmä zastaviť privatizáciu strategických podnikov či zmierniť dôsledky niektorých reforiem pre menej majetných ľudí.
„Smer sa vtedy vymedzoval ako moderná ľavica a na ľudí to aj fungovalo. Bolo to reakčná vláda na Dzurindove reformy,“ vysvetľuje Világi.
