BRATISLAVA. Amnestiami z roku 1998 expremiér Vladimír Mečiar nezabezpečil beztrestnosť iba páchateľom únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča. Týkali sa aj kauzy zmareného referenda, za ktorou bol Mečiarov minister vnútra Gustáv Krajči.
Návrh, ktorý v stredu predstavil premiér Robert Fico, uvažuje aj o plánovanom zrušení amnestií v Krajčiho kauze, od ktorej v týchto dňoch uplynulo dvadsať rokov.
Prezident Kováč 13. marca 1997 vyhlásil referendum so štyrmi otázkami. Jeho termín určil na máj toho roka.
Koalícia chce zrušiť Mečiarove amnestie Čítajte Vstup do NATO
Bolo to v čase, keď Mečiarovo HZDS pokračovalo v akciách proti znepriatelenému Kováčovi. Únos jeho syna, ktorý podľa výsledkov vyšetrovania zorganizovala Lexova SIS, aby prezidenta zdiskreditovala, sa stal ešte v auguste 1995.
Prvé tri otázky plánovaného referenda schválil uznesením vtedajší parlament ovládaný koalíciou HZDS, SNS a Združenia robotníkov Slovenska. Boli formulované tak, aby v ľuďoch vzbudzovali nedôveru k vstupu Slovenska do NATO.
Ste za vstup do NATO? Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?
Mečiar hodil únos na Svěchotu, tvrdí, že ho nenávidel. Bolo to inak Čítajte Štvrtá otázka
Štvrtú otázku Kováč pripojil na základe petície za priamu voľbu prezidenta, ktorú podporilo vyše 495-tisíc občanov. V tom čase totiž zo zákona prezidenta volil ešte parlament.
Krajči vtedy na vlastnú zodpovednosť rozhodol, že ministerstvo vytlačí hlasovacie lístky len s prvými troma otázkami. Aby sa vraj občania, ktorí chceli hlasovať o vstupe do NATO, mohli "vyjadriť bez pochybností o tom, že ich hlas bude zneužitý".
Bolo to v rozpore s uznesením referendovej komisie, ktorá schválila lístky so štyrmi otázkami. Na lístkoch s troma otázkami bola sfalšovaná úradná pečiatka.
Krajči svoje rozhodnutie oznámil dva dni pred referendom - 21. mája 1997. Niektoré samosprávy následne lístky odmietli distribuovať do hlasovacích miestností.
Vraždu Remiáša vyšetrujú napriek amnestiám. Obvinený nie je nikto Čítajte Trestné oznámenie
Ústredná referendová komisia po hlasovaní rozhodla, že bolo zmarené. Na Krajčiho podala trestné oznámenie.
Vyšetrovanie išlo dostratena. Mečiarove amnestie kauzu uzavreli.
Keď v decembri 1998 nový premiér Mikuláš Dzurinda rozhodol o zrušení amnestií, vyšetrovanie sa obnovilo. Vo februári 1999 Národná rada Krajčiho zbavila poslaneckej imunity a polícia ho obvinila.
V júni 1999 prokurátor Krajčiho obžaloval. Vinil ho z trestného činu marenia prípravy volieb a referenda, zneužívania právomoci verejného činiteľa a pozmeňovania úradnej listiny a pečate.
Mečiar nechápe, za čo by sa mal ospravedlniť matke Roberta Remiáša Čítajte Pomohli amnestie
Celkovú výšku škody za zmarené referendum prokurátor vyčíslil na vyše 79-miliónov korún. V prípade uznania viny Krajčimu hrozilo väzenie od troch do desiatich rokov.
V júni 2000 Okresný súd Bratislava I trestné stíhanie zastavil "s poukázaním na amnestiu zastupujúceho prezidenta SR Vladimíra Mečiara z 3. marca 1998."
Predseda senátu Juraj Mihál sa opieral o nález Ústavného súdu z júna 1999, podľa ktorého Dzurinda na zrušenie amnestie nemal oprávnenie.
