BRATISLAVA. Vládna koalícia sa dohodla, že Mečiarove amnestie môže zrušiť jedine Národná rada ústavnou väčšinou. Konečné rozhodnutie o platnosti ich zrušenia dá Ústavný súd. Ak všetko prebehne bez problémov, polícia obnoví vyšetrovanie viacerých káuz, ktoré sa pre udelenie amnestií zastavili.
Názory na to, či by zrušením amnestií došlo aj k potrestaniu vinníkov, ktorí sú za kauzy zodpovední, sa rozchádzajú. Niektorí politici tvrdia, že skutky sú už po toľkých rokoch premlčané.
Sudca Najvyššieho súdu Dušan Čimo však upozornil, že na ochranu inštitútu premlčania sa nemôžu spoliehať tí, ktorí trestné činy páchali nielen s vedomím systému či režimu, ale navyše aj s ubezpečením, že nebudú postihnutí. Odvolal sa pri tom na rozhodnutie českého ústavného súdu, keď sa vyrovnával s tzv. nepremlčateľnosťou zločinov bývalého komunistického režimu.
Aký bude postup pri rušení Mečiarových amnestií aj milosti, ktorú udelil exprezident Michal Kováč svojmu synovi v kauze Technopol?
1. Rozšírenie právomoci parlamentu
Vláda najprv schváli novelu ústavy, ktorou rozšíri právomoc Národnej rady. Poslanci budú môcť trojpätinovou väčšinou zrušiť rozhodnutie prezidenta, ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu. Ešte predtým však musí najmenej 30 poslancov podpísať návrh, aby sa tým Národná rada vôbec zaoberala.
V ústave sa upravuje aj právomoc Ústavného súdu. Ten automaticky po schválení zrušenia amnestií aj milosti rozhodne, či to bolo v poriadku. Preskúmať, či je rozhodnutie platné, alebo nie, musí do dvoch mesiacov. Nebude sa to vzťahovať len na súčasné rušenie Mečiarových amnestií a milosti exprezidenta Michala Kováča, ale aj na ďalšie prípadné sporné rozhodnutia prezidentov v budúcnosti.

2. Hlasovanie parlamentu
Ak parlament schváli v skrátenom procese, teda počas jednej parlamentnej schôdze, novelu ústavy a prezident Andrej Kiska ju podpíše, poslanci hneď pristúpia k hlasovaniu o konkrétnych návrhoch na zrušenie amnestií aj milosti. Vláda to chce stihnúť počas marcovej parlamentnej schôdze.