Kiska: Slovensko v boji proti hybridným hrozbám nerobí takmer nič

Prezident priznal, že už nie tak celkom platí konsenzus o zahraničnej politike Slovenska.

Na snímke prezident SR Andrej Kiska počas príhovoru na XVII. ročníku Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR v Bratislave 16. marca 2017.(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Boj proti hybridným hrozbám, slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, strategická komunikácia o európskych problémoch, rozvojová pomoc, Visegrádska štvorka či samotné demokratické hodnoty boli hlavnými témami príhovoru prezidenta Andreja Kisku na 17. ročníku hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR za rok 2016.

Konferencia sa konala na pôde ministerstva zahraničných vecí.

Sankcie proti Rusku

Prezident priznal, že už nie tak celkom platí konsenzus o zahraničnej politike Slovenska.

Slovensko má síce oficiálne proeurópsku a pro-NATO vládu, v parlamente má ale podľa neho až príliš veľa poslancov vlažný až alternatívny vzťah k našim prioritám a od vlády tiež niekedy zaznievajú mätúce signály.

Kiska ako príklad uviedol sankcie proti Rusku, ku ktorým sa Slovensko pripojilo a podporuje ich, avšak neustále spochybňovanie ich významu je ľahkovážne a nezodpovedné.

Súčasný postoj k Rusku, ktoré anektovalo Krym a podporuje separatistov na východe Ukrajiny, nie je podľa Kisku možné nechať bez odozvy.

Oslabovanie politiky

Hlava štátu takisto uviedla, že dôveryhodnosti neprispieva, ak politici hovoria iným jazykom v Bratislave a iným v Bruseli.

„Musím rozprávať jedným a rovnakým jazykom na uzavretých rokovaniach aj v rozhovoroch s ľuďmi, rozprávať tak v Bratislave ako aj Bruseli. Schizofrénia u nás doma a vonku spochybňuje a oslabuje našu politiku,“ povedal Kiska s tým, že potrebujeme sa držať priorít, precíznejšie formulovať naše záujmy a ciele a komunikovať ich konzistentne navonok aj dovnútra krajiny.

„Zahraničná politika je dlhodobo postavená na dvoch pilieroch – Európskej únii a NATO. Toto sú piliere, ktoré sa nesmú stať obeťou žiadnych politických záujmov a ambícií,“ uviedol prezident pred diplomatmi.

Premyslená hybridná vojna

Kiska na pôde rezortu diplomacie upriamil pozornosť aj na premyslenú hybridnú vojnu. Premyslená stratégia využíva sociálne médiá, polopravdy a zameriava sa na našu slabinu – neschopnosť rýchlo brániť naše hodnoty.

Hlava štátu pripomenula, že kremeľskú propagandu pomenoval aj Európsky parlament.

„Informačná vojna je jedným z vážnych ohrození Slovenska, a žiaľ, oficiálne zložky robia veľmi málo, nerobia skoro nič,“ povedal prezident. Ako dodal, sme „terčom, ktorý sa nebráni“. Toto správanie je podľa neho nezodpovedné a pripomenul, že naši susedia v Visegráde robia viac.

Tieto aspekty by podľa prezidenta mala reflektovať aj Bezpečnostná stratégia, ktorú Slovensko teraz aktualizuje.

„Očakávam dokument, ktorý bude silno politický a nie neurčito úradnícky. Dokument, v ktorom nebudeme nič zľahčovať, v ktorom sa ukáže pravda, či je u nás ešte dosť politickej sily a odvahy,“ dodal prezident. Pokiaľ ide o bezpečnosť ako takú, prezident varoval, že si Slovensko dostatočne neplní záväzky.

„Je nevyhnutné dokázať, že nám na spoločnej obrane záleží o nič menej, ako spojencom,“ vyzval prezident s tým, že by bolo nemúdre, aby sme sa takto zbavili možnosti zmysluplne debatovať o euróspkej obrane.

Koncept viacrýchlostnej EÚ

Visegrádska štvorka je podľa prezidenta pre Slovensko veľmi dobrý a užitočný formát a je to prirodzene prvá voľba pri hľadaní spojencov. Na druhej strane sa ale nesmieme stratiť vo veciach, ktoré nie sú našim záujmom.

Kiska si podľa vlastných slov uvedomuje, že veľa diskusií sa venuje konceptu viacrýchlostnej EÚ.

Súhlasí s vládou v tom, že Slovensko musí byť v jadre.

„Ale bol by som rád, keby sme dokázali oveľa zrozumiteľnejšie prispieť do debaty, ako má to jadro vyzerať,“ uviedla hlava štátu.

Do jadra sa podľa Kisku nedá dostať iba technickými parametrami ako napríklad meraním deficitu, ale veľa závisí od dôvery, ktorú budeme mať.

„Nikto nám neuberá názor, ale prvoplánové a populistické živenie vášní o zlom Bruseli, kedykoľvek sa to hodí, je z periférie, nie jadra, najúspešnejšieho projektu,“ skonštatoval prezident.

Fico vyzdvihol úspechy predsedníctva

Predsedníctvo v Rade EÚ bolo pre Slovensko výzvou ako snáď iba prístupové rokovania do Európskej únie. Slovensko túto výzvu zvládlo veľmi dobre nielen na technickej úrovni, ale aj politickej. Začal sa Bratislavský proces, v ktorom lídri EÚ27 reagovali aj vzrastajúci europesimizmus.

Vo svojom príhovore to povedal premiér Robert Fico. Pokiaľ ide o predsedníctvo, Fico vyzdvihol podpis Parížskej klimatickej dohody, obchodnej dohody s Kanadou, ale aj problematiku rozširovania, ktorú sa Slovensku podarilo udržať na stole.

Premiér zdôraznil, že tam, kde sme voľakedy stáli my, stoja teraz iné krajiny, ktoré napriek problémom, ktoré EÚ má, veria v miesto v tomto klube. „Náš príbeh je pre nich inšpiráciou,“ dodal Fico s tým, že on by sa nebránil myšlienke, aby sme urýchlili prístupový proces napríklad pre Čiernu Horu, ktorá je už takmer členom NATO.

Jednou z hlavných tém minulého roka bol aj brexit. Slovensko je podľa Fica pripravené brániť národné aj spoločné európske záujmy. Zároveň trváme na tom, aby sa rokovania viedli na úrovni európskej a nie na základe bilaterálnych rozhovorov. Fico tiež zdôraznil, že po odchode musí Veľká Británia ostať strategickým partnerom.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  4. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  5. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  6. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  7. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  10. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  1. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  3. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  4. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  5. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  6. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  7. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  10. Vysoká hra o súdne trovy
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 14 596
  2. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 6 147
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 4 177
  4. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 2 673
  5. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 2 074
  6. Splnený sen 1 609
  7. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 1 204
  8. Ako na refinancovanie hypotéky 1 090
  9. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 1 066
  10. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 925

Téma: Daňová kauza prezidenta Kisku


Článok je zaradený aj do ďalších tém Európska únia, Andrej Kiska

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

V župe sa dá robiť veľký biznis za málo hlasov

Kandidáti sú najlacnejšou investíciou a ľudia sú sprostí a zábudliví.

EKONOMIKA

Hacknite môj digitálny podpis, vyzval Kaliňák. Verejný kľúč nezverejní

Verejné kľúče na Slovensku nie sú všeobecne dostupné.

KULTÚRA

Najlepšie slovenské fotografie zachytili protesty a Sagana. Pozrite si víťazov

Súťaž Slovak Press Photo vyvolala polemiku. Jednu z cien dostal fotograf SME.

SVET

Babiš pre SME: Nie som skorumpovaný, ale ostatní sú

Kauza Čapí hnízdo je pomsta, tvrdí možný budúci český premiér.

Neprehliadnite tiež

Domov

Meteorológovia varujú pred hmlami na celom území Slovenska

Hmla predstavuje nebezpečenstvo hlavne pre ľudí za volantom.

Domov

Fico: Večera s Junckerom bola konštruktívna

Lídri V4 trvajú na tom, že za nárast terorizmu v Európe môže nedávna utečenecká vlna.

Domov

Polícia vyhostila 62 cudzincov, na Slovensku boli nelegálne

Bez oprávnenia sa na Slovensku zdržiavali viac ako 90 dní v jednom polroku.