BRATISLAVA. Mediálne vystúpenia Štefana Harabina v poslednej dobe prekročil nielen prípustnú hranicu danú etickými normami, ale aj hranice jednoznačne dané zákonom.
Ide o klauniádu a parodovanie spravodlivosti. Jeho vyjadrenia ako youtubera či blogera a obsah rozhovorov, ktoré poskytuje predovšetkým internetovému rádiu Slobodný vysielač, nie sú hodné sudcu, uvádza sa v stanovisku prezídia združenia sudcov Za otvorenú justíciu.
Hovoria o parodovaní spravodlivosti
Agentúre SITA ho poskytla prezidentka združenia Katarína Javorčíková a sú pod ním podpísaní Dušan Čimo, Ján Hrubala, Elena Berthotyová a Pavel Rohárik.
Stanovisko prezídia zaslali predsedníčke Súdnej rady SR Jane Bajánkovej, šéfke Najvyššieho súdu SR Daniele Švecovej, ako aj ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej ako oficiálny podnet na podanie disciplinárneho návrhu, keďže oni tri majú takú kompetenciu.
Sudcovia zo ZOJ pripomínajú, že sudca sa podľa zákona o sudcoch a prísediacich musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
Je povinný presadzovať dobrú povesť súdnictva, dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná a je povinný nielen zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré sa dozvedel pri výkone funkcie, ale aj zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi.
Nepáči sa im vyjadrovanie
„Nespochybňujeme slobodu prejavu sudcov. Netvrdíme ani to, že sudca by nemal vystupovať na verejnosti – či už v súvislosti s ním riešenou vecou, alebo komentovaním problémov, ktoré sú predmetom všeobecného záujmu. V každom prípade však musí byť zdržanlivý, nanajvýš opatrný a výkon tohto práva u sudcu nesmie byť prezentovaný nekolegiálnym, vulgárnym a kolegov sudcov dehonestujúcim spôsobom,“ zdôrazňuje sa v stanovisku prezídia.
ZOJ sa dôrazne ohradzuje proti tomu, akým spôsobom sa sudca Harabin vyjadruje najmä o predsedníčke Súdnej rady Jane Bajánkovej, predsedníčke Najvyššieho súdu Daniele Švecovej, ale aj o niektorých ďalších sudcoch.
Jeho prirovnanie Špecializovaného trestného súdu k súdu „fašistickému, korumpovanému štátnou mocou“ spochybňuje dôveru verejnosti nielen voči tomuto súdu, ale voči súdnictvu ako celku. Navyše, výroky voči niektorým jeho kolegom ako tvrdenia faktov evokujú trestnú zodpovednosť za trestný čin ohovárania, uvádza sa ďalej v stanovisku.
