November 1989 bol pre niektorých politikov zážitkom, pre Jána Ľuptáka ničím

BRATISLAVA (SITA) - Čo pre vás znamená 17. november 1989? - pýtala sa včera agentúra SITA predstaviteľov parlamentných strán. Predseda MKDH B. Bugár uviedol, že " november je zároveň symbol a dôkaz toho, že občania boli schopní a ochotní vyjsť do ulíc a povedať, že tu chceme právny štát a demokraciu. Aj sa nastúpilo na túto cestu, bohužiaľ sme sa dostali do situácie, kde je otázne, či Slovensko ešte je právnym štátom". Pre poslanca NR SR za Demokratickú úniu Ľ. Černáka znamená tento deň veľa. "Bol som zvolený za riaditeľa veľkého podniku pár týždňov pred novembrom 89. Už predtým som bol v prostredí, kde som bol veľmi blízko k ľuďom, robotníkom. Počul som ich názory na vývoj spoločnosti, strany. Húfne vystupovali zo strany," povedal. Poslanec NR SR za SDĽ R. Fico mal v tom čase 25 rokov a dobre vnímal atmosféru tých dní. "Ak si zoberieme rok 1997, tak zistíme, že sa zďaleka nenaplnilo to, čo sa očakávalo. Práve naopak, veci sa podstatne zhoršili a sociálna situácia je oveľa horšia ako bola v roku 1989," vyjadril sa. Predseda DS J. Langoš priznal, že ide o jeden z najsilnejších emotívnych zážitkov v jeho živote. "Od 17. novembra dodnes som zažil niečo podobné ešte raz, keď som bol s prezidentom Havlom ako minister v Moskve pri podpisovaní novej základnej zmluvy medzi Česko-Slovenskom a Ruskom," uviedol. Pre predsedu ZRS J. Ľuptáka 17. november znamená akurát to, že sme zaplatili veľkú daň za slobodu prejavu, za demokraciu v sociálnej oblasti. "Preto si myslím, že tento národ to pocítil na sebe a preto tak neinklinuje k tomu, čo tí vtedy hlásali na námestiach," povedal. "November nakoniec pre mňa nič neznamená. Je to pracovný deň pre mňa. Takže ja si nič z novembra nerobím, pretože naozaj pre mňa nič neznamená...," dodal.