Dievča beží tmavým lesom. Vejú za ním dlhé čierne vlasy, počuť jeho zrýchlený dych. Keď dorazí na vyvýšenú skalu nad riekou, zastane v hrdej póze s rozkročenými nohami a bradou zdvihnutou do výšky.
Na stožiari lode v diaľke veje britská vlajka. Záber na muža s blond vlasmi a prenikavo modrými očami. Pozerá sa na siluetu Pocahontas a dlaňou vykreslí oblúk. Na rozlúčku. Nebo je ružové, zranený John Smith trpí v bolestiach, Briti odchádzajú domov. Záverečné titulky.
Animovaná rozprávka o Pocahontas nie je jediným dielom, ktorého autori sa inšpirovali skutočnou historickou postavou Indiánky z americkej Virgínie. No ide o adaptáciu, ktorá sa spomedzi všetkých stala vari najznámejšou.
Za historickými faktami však pokrivkáva. A nejde len o milé rozprávkové vsuvky typu hovoriaca vŕba. Jej príbeh bol v skutočnosti omnoho zložitejší.
V marci pred štyristo rokmi sa neskončil tým, že svojej láske zakývala na rozlúčku. Zomrela vtedy v Británii, kam odcestovala s úplne iným mužom.
Malá šibalka
Presný rok, v ktorom sa dievča narodilo, sa nezachoval. Odhaduje sa však, že to bolo niekedy okolo roku 1596.
Pri narodení dali dievčatku iné meno ako to, pod ktorým ju dnes poznáme - Matoaka. Pocahontas je len prezývka, ktorou ju volali pre jej povahu. Znamená „malá šibalka“.
Pri mnohých dielach, ktoré sa o dievčine neskôr napísali či nakrútili, môže človek nadobudnúť dojem, že ide o akúsi indiánsku princeznú, ktorá mala v kmeni špeciálne postavenie. Nuž, skutočne šlo o dcéru náčelníka Powhatana, ktorý viedol politickú alianciu asi tridsiatich kmeňov územia pobrežnej Virgínie. Mal však množstvo manželiek. A aj detí. Žiadne z nich sa v rozprávke nespomína a ani dôverné rozhovory s dcérou o matke nepôsobia, že šlo len o jednu z vyše desiatich žien, ktorých úlohou bolo jednoducho porodiť dieťa.

Krásna a nedisciplinovaná
„Keď vidím ten náhrdelník, myslím na tvoju matku,“ hovorí Powhatan v animovanom filme dcére a pozerá na šperk, ktorý dievča po mame zdedilo. „Celý kmeň si ju vážil pre jej múdrosť a silu. Keď vanie vietor, cítim, že je tu,“ pokračuje a divák nadobudne pocit, že jeho manželka mala, rovnako ako jeho dcéra, výnimočné miesto a že zahynula.
„V skutočnosti nie je po anglicky o matke Pocahotnas napísané vôbec nič,“ uvádza oficiálna stránka americkej vládnej agentúry National Park Service, teda služby, ktorá sa stará o prevádzku národných parkov.

„Niektorí historici sa domnievajú, že zomrela pri pôrode, takže Pocahotnas mala zrejme len nevlastných súrodencov. Tak či onak, Pocahontas vyrastala s nimi a so svojím otcom Powhatanom. A ak jej matka prežila, mohla po jej narodení slobodne vstúpiť do iného manželstva.“
Aj keď bola Pocahontas dcérou náčelníka, musela sa naučiť práce, ktoré ženy kmeňa bežne vykonávali - varila, sadila a zbierala tabak, chodila po vodu, vyrábala lôžka či taniere. Náčelník Powhatan si zakladal na tom, aby prácu vykonával každý člen kmeňa, Pocahontas nebola v tomto ohľade žiadnou výnimkou.
Historici však predsa len tvrdia, že sa od ostatných trochu odlišovala - údajne bola mimoriadne krásna, bystrá a živá, niektoré zdroje o nej hovoria až ako o „nedisciplinovanej“.
Žiadna romantika
Tak ako tisíckam virgínskych domorodcov aj Pocahontas sa zmenil život v roku 1607, keď na ich územie priplávala skupina asi sto britských námorníkov.