V roku 2009 napadli českú rómsku rodinu neonacisti. Do jej domu vhodili tri zápalné fľaše. Dvojročná Natálka takmer prišla o život a následky bude niesť navždy. Mala popálených 80 percent tela. Štyria vinníci boli odsúdení na dvadsať až dvadsaťdva rokov. Príbeh plný jaziev a rán si adoptovalo Slovenské národné divadlo a stal sa námetom na divadelnú hru Natálka, ktorá je určená najmä študentom. Keď pred pár týždňami podal člen ĽSNS Anton Čulen žalobu na SND za hanobenie národa, z predstavenia sa stal symbol boja proti extrémizmu. No pokus o zastrašenie autorov hry sa nevydaril a záujem škôl sa násobne zvýšil. „Aj preto vzniká v rámci projektu Divadlom proti extrémizmu druhá inscenácia venovaná rómskemu holokaustu,“ hovorí režisér Natálky MATÚŠ BACHYNEC.
Okolo inscenácie Natálka sa v určitej časti spoločnosti vzniesla pomerne veľká vlna kritiky. Písali ľudia aj priamo vám?
Nie. Celé si to „zlizla“ dramaturgička Mirka Kičiňová, ktorej telefónne číslo zverejnili na facebooku. Mala pár nepríjemných telefonátov a záznam z jedného sa nepovolene dostal aj na internet.
Boli ste prekvapený? Nepočítali ste s tým?
Nie, pretože projekt vznikol pre školy a stredoškolákov. Nezišlo nám na um, že keď niekto spraví fotografiu z predstavenia, niekto ďalší, kto inscenáciu ani nevidel, sa toho chytí a podá žalobu.
Zľakli ste sa jej?
Nie. Riaditeľ Činohry vydal bezprostredne po tom vyhlásenie, v ktorom jasne formuloval stanovisko SND. Za inscenáciou si všetci stojíme. Pretože, kto ju uvidí, nemôže povedať, že hanobíme Pannu Máriu alebo kresťanstvo. Ono to prináša skôr inú tému do diskusie.
Akú?
Ako na to reagujú študenti. Mali by sme sa pýtať filozofov, historikov a sociológov, čo s tým, keď sa zistí, že sa generácia dnešných stredoškolákov nevie orientovať v základných historických kontextoch. Po premiére trvala diskusia so študentmi asi hodinu a riešili sa aj témy, ktoré inscenácia ani neprináša. Prvá otázka z publika bola, či to má byť nejaká prorómska propaganda. Diskusie robíme v spolupráci so združením Living Memory, ktoré pracuje aj na ďalších vzdelávacích projektoch. Ukazujú tam napríklad fotku Gustáva Husáka. Študenti často nevedia, kto to je alebo reaguje len jeden zo skupiny. Neznámy im je aj pojem arizácia. Na fotografiu Jozefa Tisa sa ozvú viacerí, to však pravdepodobne nie je dejepisecká znalosť, ale skôr znalosť zo súčasných internetových prúdov. Je to na zamyslenie.
Keď ste inscenáciu začali pripravovať, vedeli ste, na akej úrovni sú vedomosti študentov?
Natálka vznikla tak, že sme poznali iba tému. Najskôr sme chceli spracovať knihu Cez ploty od Fedora Gála. V nej rieši aj kauzu Natálka, ktorá sa nám zdala ako oveľa lepší materiál na spracovanie. Predtým som o tej kauze netušil. Čerpali sme najmä z internetu a televíznych reportáží.
Richard Autner a Marek Koleno v inscenácii Natálka. (zdroj: Jozef Jakubčo - SME)Stretli ste sa aj s rodinou Natálky?
Nie. Boli sme v kontakte len s Fedorom Gálom, ktorý s rodinou komunikuje, odkedy sa tragédia stala. Výsledný dramatický text sme tiež konzultovali s ním.
Snažili ste sa do témy extrémizmu preniknúť viac? Zistiť, ako sa extrémisti vyjadrujú, ako rozmýšľajú?
