BRATISLAVA. Koalícia už nepotrebuje hlasy od opozície pre svoj návrh na zrušenie Mečiarových amnestií. Podporu mu ohlásili extrémisti z ĽSNS.
Dohodu so zvyšnými opozičnými stranami však neodmieta.
"Rozhovory sa neprerušili, koalícia pripúšťa naše argumenty a načúva im," povedal po pondelkovom poslaneckom grémiu Ján Budaj z OĽaNO, ktorý ako prvý predložil opozičný návrh. Postoj 14 poslancov ĽSNS bol v tom čase už známy.
Opozícia najmä žiada, aby parlament nerušil amnestie v skrátenom konaní, teda ešte v marci. Zmena ústavy je podľa nej natoľko závažná, že by o nej mali diskutovať právnické kapacity alebo sa vyjadriť ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta-Hídu. Budaj dodal, že tento návrh na grémiu "rezonoval".
Predseda parlamentu Andrej Danko z SNS povedal, že koalícia sa snaží pri rušení Mečiarových amnestií o čo najväčšiu politickú zhodu, a preto bude grémium pokračovať aj v utorok. Po ňom by už malo byť definitívne známe, či koalícia urobí nejaké ústupky, aby získala aj podporu SaS, OĽaNO a Sme rodina.
Prezident Andrej Kiska v pondelok po stretnutí s právnymi expertmi, ktorí vyzývali na zrušenie amnestií, povedal, že amnestie sa dajú zrušiť a treba využiť, že koalícia a opozícia sa v tejto otázke zhodujú. Nesúhlasí s tým, aby sa ústava menila v skrátenom konaní.
"Nepokladám za správne, aby sme ústavu zmenili za niekoľko dní. Nechajme prebehnúť diskusiu a vypočujme si všetky argumenty,“ povedal Kiska. Vyzval, aby sa vytvoril dostatočný časový priestor na diskusiu o amnestiách.

Ústavný súd je zatiaľ vedľajší
Koalícia navrhuje najskôr meniť ústavu a dať v nej právomoc parlamentu rušiť amnestie trojpätinovou väčšinou. Jeho rozhodnutie má automaticky posudzovať Ústavný súd.
Opozícia kritizovala práve novú právomoc súdu, pretože viacerí jeho sudcovia sú ešte nominantmi Mečiarovho HZDS.
V pondelok lídri opozičných strán ešte nevedeli povedať, či im po prípadnom zrušení skráteného konania už posudzovanie Ústavným súdom nebude prekážať a či automaticky stiahnu vlastný návrh na zrušenie amnestií.
Sedem nezaradených poslancov okolo Miroslava Beblavého podmieňuje svoju podporu koaličnému návrhu tým, aby boli z konania vylúčení niektorí sudcovia pre predpojatosť. Beblavý povedal, že na Ústavnom súde vidí najmenej štyroch takých.
Členovia koaličných strán zase nechceli povedať, či požiadavku prijmú, alebo zvážia, že by automatické posúdenie Ústavným súdom z návrhu zákona úplne stiahli. Predseda klubu Mosta-Hídu Gábor Gál stále opakoval len to, že zajtra o ôsmej pokračujú v rokovaní.
Prípadná zaujatosť niektorých sudcov nerobí problém bývalému poslancovi HZDS a dnes Smeru Dušanovi Jarjabkovi. Zastával sa bývalého poslanca HZDS Petra Brňáka, dnes sudcu Ústavného súdu. "Svoju nezávislosť osvedčil niekoľkokrát v iných prípadoch."

Extrémisti chýbali
Podporu koaličnému návrhu naznačil aj nezaradený poslanec Peter Marček. "Mne sa dokonca ten koaličný návrh zdá taký rozumnejší." S ďalšími dvoma odídencami z hnutia Sme rodina Martinou Šimkovičovou a Rastislavom Holúbkom už viackrát podporili vládne návrhy zákonov.
Zástupcovia extrémistickej ĽSNS sa z rokovania grémia ospravedlnili. Poslali však stanovisko, že vládny návrh na zrušenie amnestií podporia.
Líder SaS Richard Sulík povedal, že v utorok po skončení rokovania s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom a šéfom Sme rodina Borisom Kollárom oznámia, ako pristúpia ku koaličnému návrhu.
Smer a SNS pôvodne tvrdili, že Mečiarove amnestie sú nezrušiteľné. Po tlaku verejnosti či výzve právnych kapacít, ktoré povedali, že je to možné, však ustúpili. Most-Híd bol za zrušenie amnestií dlhodobo.
Téme pridal na nástojčivosti aj film Únos, inšpirovaný zavlečením Michala Kováča mladšieho do cudziny a vraždou Róberta Remiáša. Bývalý premiér Vladimír Mečiar udelil amnestie na prípad zavlečenia pred 19 rokmi. Obvinili z neho vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu.


Beata
Balogová
