BRATISLAVA. Dnes vyučujú budúcich právnikov či rozhodujú ako sudcovia, no pred rokmi podporovali Vladimíra Mečiara v jeho najtemnejšej ére. Viacerí právnici sedeli po jeho boku v parlamente aj v čase, keď ako vtedajší predseda najsilnejšej strany HZDS nedemokratickým spôsobom dosadil svojich nominantov na parlamentné posty, ktoré patrili opozícii.
Necelý rok od nočného rokovania parlamentu z novembra 1994 bez účasti opozície, bol syn vtedajšieho prezidenta Michala Kováča zavlečený do cudziny. Z únosu obvinili Ivana Lexu, vtedajšieho šéfa SIS a Mečiarovho človeka, no k jeho potrestaniu nikdy nedošlo.
Proces stopli amnestie, ktoré na kauzu ako zastupujúci prezident udelil Mečiar v roku 1998. V tom čase boli po jeho boku napríklad poslanci s právnym vzdelaním Peter Brňák, Ladislav Polka, Katarína Tóthová či Ján Cuper. Čo právnici z Mečiarovho HZDS dnes robia?
1. Ján Cuper
Nemorálne amnestie dodnes obhajuje na akademickej pôde pred študentmi, do televízie Markíza však napriek prísľubu neprišiel diskutovať s bývalým vyšetrovateľom prípadu Petrom Vačokom.
Neskôr večer pre SME povedal, že sa rozhodol do relácie neprísť už skôr pre výber hostí. Prekážali mu napríklad Milan Markovič či Oto Weiter a naopak neúčasť Štefana Harabina, ktorého označil za odborníka.
O Cuperovi sa väčšmi hovorilo pred vyše jedenástimi rokmi, keď pod vplyvom alkoholu spôsobil autonehodu v Modre. Bývalý poslanec HZDS a advokát Ivana Lexu pred kamerami najprv tvrdil, že nepil, hoci jeho artikulácia naznačovala opak. Neskôr priznal dve deci "orešanského", no polícia mu namerala dve promile. Za nehodu ho nepotrestali, chránila ho poslanecká imunita.
Písalo sa o ňom aj pred vlaňajšími parlamentnými voľbami, keď kandidoval za extrémistov z ĽSNS. V súčasnosti obhajuje Mečiarove amnestie ako pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a tvrdí, že Róbert Remiáš si za svoju smrť mohol sám.
Cuper: Spomínali Harabina aj ďalších odborníkov. Čo vyriešim na amnestiách s Weiterom či Markovičom? Čítajte 2. Ladislav Polka
Z politiky odišiel v roku 2006 s odôvodnením, že až priveľmi je orientovaný na právo a advokáciu, aby podľahol čaru politiky. Vydržal v nej však vyše desať rokov, väčšinu času pri Mečiarovi.
V roku 1994 bol považovaný za horúceho kandidáta na post štátneho tajomníka ministerstva vnútra, hovorilo sa dokonca aj o poste ministra, nakoniec sa ním nestal.
Štátnym tajomníkom sa však stal v priebehu volebného obdobia, začiatkom roka 1997. V tom čase bol ministrom vnútra Gustáv Krajči, ktorého vyšetrovali za zmarené referendum. Amnestie Vladimíra Mečiara však jeho vyšetrovanie zastavili.
