KOŠICE. Ustanovenia volebného zákona, ktoré neumožňujú voliť väzňom odsúdeným za spáchanie obzvlášť závažných zločinov, ako aj osobám pozbaveným spôsobilosti na právne úkony, nie sú v súlade s Ústavou SR.
Rozhodol o tom Ústavný súd SR.
Spornú časť zákona o podmienkach výkonu volebného práva napadli vlani na súde verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová a generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Podľa rozhodnutia ústavného súdu, ktoré padlo na neverejnom zasadnutí pléna, sú ustanovenia v rozpore s Ústavou SR, Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, Chartou základných práv Európskej únie či Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Dubovcová v súvislosti s podnetom zdôraznila, že základným princípom demokratického štátu je volebné právo, ktoré je všeobecné, to znamená, prislúcha každému bez rozdielu postavenia.
V súlade s ústavou nie sú ani ustanovenia volebného zákona zavádzajúce podmienku minimálne stredoškolského vzdelania pre kandidátov na starostov a primátorov.
Účinnosť sporných ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného práva, tzv. vzdelanostný cenzus, ústavnú súd pozastavil v septembri 2014 pred konaním komunálnych volieb. Vtedajšiu novelu zákona napadla na súde skupina 35 opozičných poslancov.
Ústavnú súd tiež v stredu prijal na ďalšie konanie návrh skupiny poslancov na posúdenie ústavnosti sporných ustanovení Trestného zákona a zákona o rokovacom poriadku. S návrhom na pozastavenie ich účinnosti poslanci neuspeli.

Beata
Balogová
