1. deň
Zvážili sme, že najľahšie a najmenej bolestne sa vieme zbaviť bioodpadu. Máme šťastie, cez inzerát na internete zoženieme už používaný kompostér s kalifornskými dážďovkami za 14 eur. Dážďovkám nemáme dávať živočíšne produkty a citrusy, všetko ostatné vraj zjedia bez problémov. Neprejedajú sa ani nezomrú od hladu, keď odídeme na dovolenku. Ideálne domáce zvieratá. Deti kompostér počas prvej hodiny otvoria asi desaťkrát a nosia doň každú šupu osobitne. Sú však sklamané, že dážďovky nevidno, a tiež že nelikvidujú odpad rýchlosťou svetla. Uberá to síce na radosti z kŕmenia, ale pridáva na životnosti dážďoviek.
Jednorazové plienky sa rozhodneme nevymeniť za látkové. Už len dve z troch detí nosia plienku, aj to len v noci a čoskoro ju azda už nebudú potrebovať.
Ako žiť s dážďovkami v byte: kôš nesmrdí, odpadu je menej Čítajte 2. deň
Na nákup zeleniny a ovocia si zvolíme obľúbené bratislavské trhovisko pod strechou. Hoci by práve tu človek očakával minimum obalov, igelitové vrecká sú tu bežné na nakladanie ovocia a zeleniny rovnako ako v supermarkete. Predavačke podám tovar bez obalu a keď vidím, že ho na váhe balí do igelitového vrecka, poprosím ju, či je to možné aj bez obalu. Tvári sa prekvapene, ale tovar z vrecka vyloží a váži bez neho. Zle som sa na nákup pripravila – vzala som len jednu veľkú nákupnú tašku a žiadne, napríklad, látkové vrecká. Ďalšiemu predavačovi podávam zeleninu s tým, že nepotrebujem vrecko, že si ju dám rovno do tašky. Napriek tomu o chvíľu vidím, že tovar balí do vrecka. Keď sa mu pripomeniem, ospravedlňuje sa: „Prepáčte, už to robím automaticky...“
