Novinár Andrej Bán chcel spoznať členov ĽSNS aj ich voličov, a preto chodí po kultúrnych domoch a diskutuje s ľuďmi o extrémizme.
Predstavitelia ĽSNS tieto podujatia navštevujú čoraz častejšie, a tak sa stáva, že Bán ako moderátor musí riešiť agresivitu hostí a vypäté situácie. Na jednu z akcií napríklad prišiel Dominikánec, ktorého podľa svedkov kandidát strany Andrej Medvedský dokopal na ulici.
Hoci v rozhovoroch často prevládajú emócie nad argumentmi, diskutovať s extrémistami má podľa Bána zmysel.
Prečo ste sa rozhodli organizovať takéto diskusie?
„Ako novinár sa snažím tridsať rokov chodiť medzi ľudí. Už niekoľko týždňov pred voľbami som v regiónoch pozoroval nárast podpory pre stranu Mariana Kotlebu. Bolo však vidieť, že nejde o tvrdých kotlebovcov, ale skôr o sklamaných a frustrovaných ľudí. Je dobré rozprávať sa aj s nimi. Vychádza to aj z mojich skúseností z konfliktných zón. Ak sa rozprávate s niekým agresívnym z očí do očí, je to prejav rešpektu a aj emócie skôr opadnú. Pretože agresivita je prejav strachu, nie odvahy. A diskusie začali tak, že ma oslovil čitateľ, projektant Michal Karako, ktorý rozmýšľal podobne, a potom sme ich spolu začali organizovať.“
Akí ľudia tam chodia?
„Prvou skupinou sú funkcionári strany. Tí sú najhlučnejší a najagresívnejší. Ani nečakám, že po dvoch hodinách diskusie zmenia názor. Druhá skupina sú presvedčení odporcovia kotlebovcov. Tretiu a najväčšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí si ešte len vytvárajú názor na tieto veci. Často ide o mladých inteligentných ľudí, ktorí nechcú voliť Smer, ale nepáči sa im ani opozícia. Ja im vysvetľujem, že my tam nie sme na to, aby sme im odporučili, koho majú voliť. Ale ak by mali z recesie voliť Kotlebu, tak im poviem, že to nie je dobrý nápad. Z môjho pohľadu je najdôležitejšie zamerať sa na túto tretiu skupinu.“
Ako sa k týmto diskusiám postavili členovia ĽSNS?
„Zdá sa, že postupne menia stratégiu. Najskôr ich chodilo len zopár, teraz vyslovene organizujú zájazdy. Zrejme je to spôsobené aj tým, že im mestá jedno po druhom odmietajú mítingy.“

Kotlebovci na týchto diskusiách často vykrikujú bez ohľadu na to, či majú práve mikrofón, alebo nie. Keď sa majú opýtať otázku, tak predvedú dvojminútový agitačný monológ. Aké je to pre moderátora?
„Všetci diváci sú vítaní, no vulgarizmy a agresivitu netolerujeme, to poviem vždy na úvod. Je to náročné, niekedy si dokonca ani nie som istý, či nejakú otázku položili, a pre istotu sa opýtam, čo mali vlastne na mysli. Ale dá sa to ustrážiť. Je to taký pohyb na hrane. Človek im nemôže priveľmi ustupovať, aby nemali pocit, že vyhrali a ovládli to. Zároveň nemôžem vystupovať príliš konfrontačne, aby sa diskusia nezmenila na plytkú hádku. Musím to viesť s ohľadom na ostatných hostí a divákov.“
Správajú sa tak aj iní ľudia v hľadisku?