Ledva vychodil šesť tried, no už ako malý chlapec sa naučil niečo, čo z neho napokon spravilo Lovca tieňov, muža, ktorý pred sto rokmi zachytil navždy sa strácajúci svet. Svet natívnych Američanov.
Dôverovali mu. Ochotne mu pózovali, vyhoveli jeho požiadavkám akoby bol jedným z nich. Neraz ktoréhosi Indiána vytiahol z väzenia a dovliekol do štúdia, len aby mu na fotografii zapózoval v plnej paráde svojho kmeňa. Na hlave s čelenkou z peria, aspoň ešte naposledy, kým ju vymení za klobúk. Aby sa ľudstvo raz v budúcnosti nemohlo tváriť, že tu neboli.
Pestrá kultúra kmeňov severoamerických Indiánov mizla ľuďom priamo pred nosom. Nikoho to však netrápilo, v očiach bielych bolo pôvodné obyvateľstvo divokého západu menejcenné etnikum, ktoré bolo treba vykynožiť, alebo aspoň zahnať do rezervácie.
Na Edwarda Sheriffa Curtisa preto mnohí hľadeli s dešpektom. Čudovali sa, že sa nimi vôbec zapodieva.
Angeline, dcéra náčelníka
Curtis sa narodil v roku 1868 do rodiny potulného pastora a vyslúžilého vojnového invalida z Minnesoty. Pochádzal z chudobných pomerov a svojho otca sprevádzal na cestách už ako dieťa. A vtedy zistil, čo je to spávať v prérii pod šírou oblohou.
Autoportrét Edwarda S. Curtisa, muža, ktorý spával na svojom dychu. (zdroj: wikipedia, Edward S. Curtis)Mal sedemnásť, keď šiel do učenia k miestnemu fotografovi a o desať viac, keď v roku 1896, už ako vcelku úspešný fotograf s vlastným štúdiom, odfotografoval jedného dňa princeznú Angelinu.
Natívna Američanka, nazývaná svojimi aj Kikisoblu, mala vtedy sedemdesiat šesť rokov. Húževnatá starenka bola najstaršou dcérou Seattla, veľkého náčelníka Duwamišov z lašudských indiánskych kmeňov, po ktorom dostalo meno mesto Seattle.
Postavili ho na pôvodnom území domorodcov a Angelina sa ako jedna z mála tvrdohlavo odmietala presťahovať do rezervácie mimo mesto.
Curtis mal ateliér neďaleko jej chatrče. Živila sa predajom ručne tkaných kobercov a praním, a hoci bola často terčom posmeškov, rasistických útokov a na ulici po nej urážlivo pokrikovali aj deti, vo svojom tichom odpore vydržala a stala sa symbolom prežitia indiánskej kultúry. Bola to ona, kto Curtisa povzbudzoval vo fotografovaní Indiánov a iste nielen preto, že jej platil dolár za sedenie.
Od romantiky k realizmu
Posmelený vydarenými portrétmi, čoraz častejšie sa vydával za domorodcami aj do okolia. Fotografie predával občasným záujemcom. S umeleckými ambíciami inscenoval scény bitiek, portréty štylizoval jemným romantizmom.
