BRATISLAVA. Obchody by sa mali zatvárať na Veľkonočný pondelok nielen do 14. hodiny, ako bolo navrhované pôvodne, ale po celý tento deň.
Takýto pozmeňujúci návrh ku koaličnej novele Zákonníka práce v piatok predložil v úvode štvrtého rokovacieho dňa 14. schôdze NR poslanec Smeru Ľuboš Blaha.
Problémové riešenie
Poslanec sa totiž domnieva, že zatvorenie obchodov len do 14. hodiny by bolo v praxi ťažko realizovateľné a mohlo by to spôsobiť logistické a technické problémy.
Blaha tvrdí, že jeho pozmeňujúci návrh vyplynul z konsenzu zástupcov tripartity.
Na margo samotnej novely, ktorá rozširuje počet dní so zatvorenými obchodmi, Blaha vyhlásil, že tento návrh je správny, lebo reguluje podnikateľov tam, kde by mohli ubližovať pracujúcim ľuďom.
"Aby nikto nemohol nútiť predavačky ísť drieť počas sviatkov za kasu," povedal.
SaS s návrhom nesúhlasí
Opačný postoj má opozičná SaS, ktorá predložila tri alternatívne pozmeňujúce návrhy. V prvom žiada vypustiť všetky navrhované zákazy predaja okrem Veľkonočnej nedele.
V druhom navrhuje ponechať otvorené obchody na Veľký piatok, 1. septembra a 26. decembra. V treťom pozmeňujúcom návrhu SaS chce, aby ostali obchody otvorené aspoň 1. septembra.
Zákaz predaja
Pôvodný koaličný návrh hovorí, že obchody majú byť zatvorené 1. januára, 6. januára, na Veľký piatok, na Veľkonočnú nedeľu, Veľkonočný pondelok do 14. hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12. hodine, 25. decembra a 26. decembra.
Aj doteraz platí na Slovensku zákaz maloobchodného predaja počas niektorých dní, tých je však výrazne menej. Ide o 1. január, Veľkonočnú nedeľu, 24. december po 12. hodine a 25. december. Novela má navrhnutú účinnosť od 1. mája tohto roka.
Poslanci sa tiež zaoberajú:
- Návrh novely zákona upravujúci postup obcí pri vymedzovaní priestoru na voľný pohyb psov, ktorý do parlamentu predložili poslanci za Most-Híd, podľa opozičného poslanca NR SR za OĽaNO-NOVA Gábora Grendela, nahnevá tisícky psičkárov. "S premiérom Robertom Ficom (Smer) máme jednu vec spoločnú, že sme psičkári. Obaja chodievame venčiť napr. na petržalské nábrežie Dunaja. Je to verejne prístupné miesto v zastavanom území obce. Podobných miest, ktoré sú rajom pre psičkárov, kde svojich psov voľne púšťajú, je v Bratislave niekoľko. Vy však chcete, aby psičkári nemohli pustiť psov nikde, okrem miest, ktoré určia poslanci. Je to mimoriadne nepraktické," povedal Grendel.
Zmena v doručovaní písomností do vlastných rúk správnymi orgánmi občanom je veľmi dobrý nápad. Vyhlásil to poslanec Národnej rady Ondrej Dostál z klubu SaS. "Návrh posilňuje práva účastníkov konania," vysvetlil Dostál, ktorý spolu s kolegami z SaS návrh podporuje. Podľa návrhu SNS by sa za deň doručenia uloženej písomnosti na pošte mal považovať ten deň, kedy si skutočne adresát písomnosť prevezme. Dnes to tak nie je, čo sa zdá SNS nespravodlivé. Práve preto národniari navrhujú zmenu zákona o správnom konaní (Správny poriadok).
Novela zákona o posunkovej reči z dielne SNS nesmeruje k zlepšeniu vzdelávania nepočujúcich detí. Ale bude znamenať zákaz vzdelávania týchto detí v iných ako v špeciálnych školách. Zároveň obmedzí právo rodičov na slobodný výber školy. V diskusii k novele to povedala nezaradená poslankyňa Národnej rady Zuzana Zimenová. Deti s postihnutím podľa nej potrebujú miesto navrhovaných zmien skôr individuálny prístup. Národniari si od novely sľubujú zlepšenie vzdelávania nepočujúcich detí. Podľa návrhu národniarov by sa mali učiť povinne bilingválne. Na vyšších stupňoch vzdelávania by mali mať možnosť využívať zariadenie, ktoré konvertuje orálnu reč do písomnej formy a naopak.
Predpokladom úspešného otvoreného vládnutia sú aj ľahko dostupné a kvalitné informácie. Preto poslanci NR za OĽaNO-NOVA predkladajú do parlamentu návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon). Podľa jednej z predkladateľov poslankyne Veroniky Remišovej by mala verejná správa poskytovať kvalitné dáta, a súkromný sektor, neziskové organizácie i samotní občania by mohli vytvoriť užívateľsky atraktívne koncepty, aplikácie a inovatívne služby postavené na týchto dátach. Podľa poslankyne by takýto prístup znížil požiadavky na štát a verejnú správu pri zabezpečovaní mnohých služieb, napríklad by znížil množstvo žiadostí v rámci poskytovania informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na Slovensku je tiež podľa Remišovej problémom, že súčasná miera otvorenosti samosprávy je nedostatočná a mnoho dôležitých informácií o rozhodnutiach samosprávy a jej hospodárení zostáva ukrytých na úradoch. Cestou k zvýšeniu verejnej kontroly a k zvýšeniu miery vedomostí o samospráve je zverejňovanie dát, najmä ekonomických a legislatívnych, s ktorými úrady pracujú.
Poslanci Národnej rady ukončili piatkové rokovanie návrhom dvojice poslancov zo strany SaS Karola Galeka a Jany Kiššovej na zmenu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Poslanci chcú upraviť postavenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ako celku a zabezpečiť väčšiu transparentnosť procesu regulácie v sieťových odvetviach. Poslanci v zákone navrhujú oddelenie ÚRSO od Rady úradu. Doteraz obom úradom šéfoval Jozef Holjenčík, ktorý po kauze s vysokými cenami energií z oboch funkcií odstúpil. Okrem toho požadujú zriadenie predstavenstva úradu ako kolektívneho orgánu na čele úradu, zmeniť podmienky členstva v predstavenstve úradu a rade, a rovnako aj zmeniť spôsob menovania členov predstavenstva úradu a rady.
