BRATISLAVA. Premiér Robert Fico v piatok odletel na summit do Ríma. Ešte v piatok večer prijme premiérov a prezidentov členských krajín EÚ pápež František, v sobotu budú lídri rokovať a očakáva sa, že podpíšu Rímsku deklaráciu.
Podpísanie Rímskej deklarácie
Nejde o štandardný pracovný summit dvadsaťosmičky, ale o oslavy podpisu Rímskych zmlúv.
Premiér Fico však predpokladá, že pôjde o racionálny summit, na ktorom lídri pripomenú úspechy, ale priznajú aj problémy Únie.
Za najdôležitejšie však považuje, aby hlavy vlád a štátov EÚ27, teda bez Veľkej Británie, povedali, že chcú v európskom projekte pokračovať ďalej.
V sobotu by lídri mali podpísať Rímsku deklaráciu, ktorá bude podľa Fica skôr všeobecným dokumentom.
Fico: Verím, že v Ríme spoločnú deklaráciu podpíšeme. Problémy robí Poľsko aj Grécko Čítajte Problematické sú postoje Grécka a Poľska. Atény majú výhrady k sociálnym aspektom v deklarácii, poľská premiérka Beata Szydlo vo štvrtok uviedla, že vyhlásenie možno nepodpíše, ak v ňom nebudú dôležité klauzuly.
Dôležitá je pre ňu jednota EÚ, jej obrana v tesnej súčinnosti s NATO, posilnenie role národných parlamentov a zachovanie noriem spoločného trhu, ktoré nemajú rozdeľovať, ale spájať.
Podľa Fica sa robí všetko preto, aby bola deklarácia prijatá a verí, že sa všetci na summite budú správať racionálne.
Považoval by za fiasko, ak by sa dokument nepodarilo prijať. Slovensko s vyhlásením problémy nemá, vidí v ňom mnoho odkazov na vyhlásenie krajín Visegrádskej štvorky.
Poľská premiérka pohrozila pred summitom EÚ nepodpísaním rímskej deklarácie Čítajte Súhrnný názov pre dve zmluvy
Rímske zmluvy je súhrnný názov pre dve zmluvy, ktoré predstavitelia Francúzska, Talianska, Spolkovej republiky Nemecko, Belgicka, Luxemburska a Holandska podpísali 25. marca 1957 v Ríme.
Konkrétne podpísali dve zmluvy, zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (dnes známa ako Zmluva o fungovaní EÚ) a Zmluvu o založení Európskeho hospodárstva pre atómovú energiu.
Tieto zmluvy, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 1958, sú jedným zo základov neskoršej európskej integrácie. Oba dokumenty boli viackrát menené, naposledy Lisabonskou zmluvou.
Fico si uctil obete holokaustu
Predseda vlády Robert Fico si pred odletom na summit do Ríma prišiel na popradskú železničnú stanicu k tabuli obetí holokaustu.
Ako uviedol na brífingu, aj takýmto spôsobom chcel dať odkaz všetkým ľuďom, že netušia, o čom holokaust bol.
Rovnako podľa jeho slov ľudia nevedia, čo sa v slovenských dedinách a mestách dialo. Ako poznamenal, verí, že sa k takému odkazu pridajú aj ďalší politici na Slovensku.
V sobotu 25. marca uplynie 75 rokov od vypravenia prvého vlaku s 999 mladými ženami zo železničnej stanice v Poprade do nemeckého nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau na území okupovaného Poľska.
"Chcel by som položiť otázku, že kde boli predstavitelia štátu v roku 1942, ktorých tak dnes niektorí velebia a hovoria o nich ako pomaly, že nie svätých, keď bolo možné zorganizovať transport jednej tisícky dievčat a žien do koncentračného tábora smrti," povedal premiér.
Podľa neho ide o klamstvo, čo všetko šíria ľudia o Slovenskom štáte. "Slovenský štát bol satelit hitlerovského Nemecka a jeho predstavitelia kooperovali s Hitlerom a vrahmi podobného typu. Boli to predstavitelia Slovenského štátu, ktorí často vyznamenávali vojakov - vrahov, ktorí vraždili na Slovensku, ale aj v zahraničí," zdôraznil Fico.
Ako ďalej poznamenal, na popradskú železničnú stanicu chcel prísť aspoň na desať minút, aby si uctil pamiatku Židov, ktorých odviedli do koncentračného tábora.
