BRATISLAVA. Pred 29 rokmi sa v Bratislave konala najväčšia demonštrácia proti komunistickému režimu od čias vpádu sovietskych vojsk do Československa v roku 1968.
Do dejín sa zapísala ako Sviečková manifestácia alebo Bratislavský veľký piatok. S myšlienkou jej zorganizovania prišiel v roku 1987 bývalý hokejista a niekdajší šéf Svetového kongresu Slovákov Marián Šťastný.
(zdroj: ČAS SVITANIA)Za predstaviteľmi disentu
Sviečkovú manifestáciu na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí 25. marca 1988 zorganizovali čelní predstavitelia katolíckeho disentu na Slovensku – neskorší kardinál Ján Chryzostom Korec, Silvester Krčméry (1924 – 2013), Vladimír Jukl (1925 – 2012), Ján Čarnogurský a František Mikloško.
Na námestie a do priľahlých uličiek prišli napriek nepriaznivému počasiu tisícky ľudí z celého Slovenska.
Hlavnými požiadavkami Bratislavského veľkého piatku bolo vymenovanie katolíckych biskupov, zabezpečenie úplnej náboženskej slobody a úplného dodržiavanie občianskych práv.
Demonštrácia trvala len polhodinu. Od šiestej do pol siedmej večer. Komunisti ju sledovali a riadili z hotela Carlton, ktorý bol v ten deň zatvorený.
(zdroj: ÚPN)Obmedzenia a verejná bezpečnosť
Po meste chodili obrnené transportéry. Bola obmedzená mestská a prímestská verejná doprava.
Po zaspievaní štátnej a pápežskej hymny sa ľudia začali verejne modliť. Neuposlúchli výzvu na rozchod z amplióna policajného auta a pokračovali v modlitbe napriek ohlušujúcim sirénam áut verejnej bezpečnosti.
Tesne pred ukončením akcie účastníkov manifestácie ozbrojené zložky zasiahli vodnými delami. Ľudí policajti bili obuškami, huckali na nich psov a použili na nich aj slzotvorný plyn. Ozbrojené zložky bili a zatýkali aj náhodných chodcov.
Cieľom represií bolo zastrašiť oponentov komunistického režimu, ktorí nesúhlasili s jeho nedemokratickými praktikami.
Beata
Balogová
