BRATISLAVA. Pochádza z okolia Rožňavy. Hladovej doliny, kde len ťažko nájsť prácu. O to viac ho potešilo, keď sa mu pred siedmimi rokmi podarilo cez inzerát nájsť si prácu na stavbe v Anglicku s takmer trojtisícovým platom.
Keď sa Ladislav dostal aj so švagrom do rodiny bývajúcej neďaleko Londýna, všetko mu pripadalo ideálne. „Správali sa k nám ako k vlastným. Núkali nám jesť, bolí milí,“ spomína.
Prvé kroky v cudzej krajine viedli do banky. Spolu so sprostredkovateľom práce. Jazyk totiž Ladislav ani jeho švagor neovládali. „Vybavil nám tam účet. Vedel aj to, aké heslá sme zadali, no nás to netrápilo. Povedal nám, že kreditné karty prídu o týždeň.“
Ako sa obchodovalo v roku 2016
- do programu na pomoc zobchodovaným ľuďom vstúpilo 21 obetí
- polícia zaevidovala 45 obetí (z toho 32 našla sama a 21 obetí sa prihlásilo samo)
- najviac obetí pochádza z Banskobystrického a z Košického kraja
Ženy:
- do programu na pomoc vstúpili 4 ženy (18 %), čo v porovnaní s rokom 2015 predstavuje pokles o polovicu. V roku 2015 predstavovali ženy takmer 32 % z celkového počtu obetí zaradených do programu
- prevládalo sexuálne vykorisťovanie (2 prípady), nútená práca (1) a nútený sobáš (1)
Muži:
- do programu na pomoc vstúpilo 17 mužov (81 %) – vlani to bolo 68 %
- prevládalo obchodovanie na nútenú prácu (11 prípadov), nasledovalo nútené žobranie (2), sexuálne vykorisťovanie (1), kombinácia sexuálneho vykorisťovania s núteným sobášom a nútenou prácou (1), kombinácia nútenej práce s núteným sobášom (1) a kombinácia nútenej práce s núteným žobraním (1)
Zdroj: PPZ
Práca sa napokon ukázala ako naozaj ťažká. Na stavbu mužov každý deň vozili 200 kilometrov. Ťahali samé dvanásťhodinovky a sotva sa stačili vyspať. Postupne sa menilo aj správanie domácich. Po tom, čo odpracovali šichtu a vrátili sa domov, ich povinnosti sa nekončili. Museli ísť niekoho sťahovať, kosiť trávnik či robiť iné činnosti.
Peňazí však nebolo. „Videli sme výpisy, že peniaze na účet prišli, no hneď aj odišli preč. Kreditné karty sme stále nemali,“ pokračuje v rozprávaní Ladislav.
Aj keď sa mu to po mesiaci zdalo podozrivé, muž, ktorý mu prácu dohodil, ho dokázal upokojiť. Pracoval teda ďalej. V tom čase ho však už švagriná presviedčala, že mužov zrejme predali a v Anglicku ich už iba vykorisťujú.
Ladislav sa sprostredkovateľa napokon otvorene spýtal, koľko ešte musí odrobiť, aby mal od neho pokoj. Hoci ten mu sumu povedal, neskôr sa ho pokúsil predať ďalej iným vykorisťovateľom. Pomohla až polícia privolaná švagrinou.
Napriek naivne znejúcej zápletke ide o skutočný príbeh muža, ktorý sa stal obeťou obchodovania s ľuďmi.
Biznisu, ktorý je po predaji drog a zbraní najvýnosnejším zdrojov príjmov v podsvetí. Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce sa celkové nelegálne zisky z využívania nútených prác po celom svete pohybujú na úrovni 150,2 miliardy dolárov ročne.
Hoci na Slovensku nejde o často diskutovanú tému, patrí ku krajinám s vysokým nárastom počtu takýchto prípadov. Len v minulom roku narástol ich výskyt medziročne na dvojnásobok – z čísla 14 na vlaňajších 29, ktoré polícia riešila.
Ide pritom len o zlomok skutočných čísel, hovorí Zuzana Vatráľová z Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Keďže predávanie ľudí je skrytou činnosťou, polícia či mimovládky sa dozvedajú zväčša len o obetiach, ktoré sa prihlásia samy, alebo ich odhalia v rámci policajného zásahu.
„Polícia vo Veľkej Británii odhaduje počet obetí obchodovania s ľuďmi zo Slovenska na niekoľko tisíc ročne. Slovenská ambasáda v Británii to odhaduje na stovky,“ hovorí Vatráľová.
Rómky podobné Indkám
Práve Veľká Británia je najčastejšou destináciou, kde končia zobchodovaní Slováci. Smeruje do nej asi osem z desiatich Slovákov. Nasledujú Nemecko, Rakúsko a ďalej celé spektrum rôznych krajín v zanedbateľnom počte.
