Andrea Sabol (43) žila s rodičmi v Dolnom Hričove a tamojšie letisko mala doslova za domom. Prvýkrát si sadla do vetroňa ako pätnásťročná a lietanie jej učarovalo. Vyštudovala Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline, prešla viacerými leteckými spoločnosťami u nás aj v zahraničí a dnes s rodinou ôsmy rok žije v Dubaji, kde spolu s manželom ako kapitáni lietajú pre spoločnosť FlyDubai. Majú deväťročného syna Lennyho.
Čo bolo pre vás ako ženu v začiatkoch pilotovania najťažšie?
„Presadiť sa. Kým som sa dostala po škole k lietaniu, ubehol istý čas. Musela som na sebe veľa pracovať, učiť sa a určite som mala aj kus šťastia. Nie je jednoduché nájsť spoločnosť, ktorá vás zamestná s malými skúsenosťami. Čím dlhšie lietate, vaše šance nájsť si prácu sa zvyšujú.“

Vraj ste s manželom pilotom odišli do zahraničia aj preto, lebo doma ste mali ťažkosti dokázať, že ste rovnocennou pilotkou ako muži.
„Môj manžel mi vždy hovoril, že ako žena to budem mať ťažšie, a mal pravdu. Musela som odlietať veľa hodín, veľa študovať a vystriedať viac spoločností. Až teraz v Dubaji mám pocit rovnocennosti a berú ma ako každého iného profesionálneho pilota.“
Kedy ste začali lietať ako druhý pilot na boeingoch?
„Koncom roku 1999 po jedenástich rokoch lietania som prešla výcvikom a stala som sa kapitánkou. Medzitým som mala rok a pol pauzu, keď som bola na materskej.“
Navždy vám vraj utkvie prvý let na dopravnom Boeingu 737 s cestujúcimi, ktorých ste mali prepraviť na Kanárske ostrovy.
„Ach, na to sa nedá zabudnúť. Bolo to presne 31. marca 2000 a mala som letieť s obávaným inštruktorom. Od nervozity som si zle nastavila budík, takže som zaspala. Zháňali ma cez dispečing. Našťastie, let som stihla, upokojila som sa a dopadol dobre.“
V akej výške lietavate s boeingom?
„Bežne lietame vo výške medzi desať až 12,5 kilometra, čo závisí, samozrejme, aj od hmotnosti lietadla.“
Aj váš manžel je kapitánom, kto je služobne starší?
„Manžel, keď sme sa zoznámili, už bol kapitánom dlhé roky. Lietavali sme spolu ako posádka.“
Ako vyzerá rodinný život dvoch pilotov kapitánov?
„No nie je to život ako v obyčajnej rodine. Niekedy sa nevidíme aj niekoľko dní, keď jeden priletí druhý odlietava. Aj to je dôvod prečo sa neobídeme bez slovenskej opatrovateľky k synovi. Ale určite by som nebola tam, kde som, bez pomoci rodičov, najmä mamy. Cestovala za nami do Škótska, Turecka a do Dubaja (hoci neovláda angličtinu) a starala sa o Lennyho, keď sme potrebovali.“
Keď letíte celá rodina na dovolenku, aké máte pocity ako pasažier?
„Nemám to rada. V lietadle trávim polovicu života, ale som radšej, keď som v ňom ako pilot.“
Sú letiská, na ktorých až tak rada nepristávate?