BRATISLAVA. Ľudí, ktorí nelegálne množia psy pre peniaze, mal pôvodne zastaviť nový zákon. Napokon nebude platiť.
Poslanci SaS chceli dosiahnuť, aby si každý chovateľ, ktorý predáva šteňatá, založil živnosť. Štát tak mal získať prehľad o tzv. množiarňach, kde chovné sučky často žijú v biednych podmienkach, v špine, bez denného svetla a priestoru na pohyb.
Prezident Andrej Kiska novelu nepodpísal, lebo by sa dotkla aj veľkej skupiny slušných chovateľov, ktorí by si živnosť museli založiť, aj keby chceli predať jedného psa.
Poukázal aj na to, že zmena by úplne znemožnila, aby šteňatá predávali úradníci, policajti či vojaci, ktorí majú zo zákona podnikať zakázané.
Za zákon sa opätovne postavilo už len 31 poslancov, a parlament ho neschválil.

Ďalší pokus bude na jeseň
Martin Poliačik z SaS uznáva, že pôvodný návrh mal mnohé nevýhody, ktoré si všimli až po kritike. Pracujú vraj na lepšej verzii, ktorá zohľadní aj pripomienky prezidenta či vlády.
„Chcem sa pozrieť na systém koncesií, či by nezapasovali do slovenskej legislatívy lepšie ako povinné živnosti,“ hovorí Poliačik. Človek, ktorý by chcel psy vo veľkom predávať, by musel dostať od štátu povolenie.
Poliačik tiež dodáva, že bude treba stanoviť aj počet psov, pri ktorom už bude potrebné oprávnenie na chov.
Novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, v ktorej sa chce zaoberať aj psami, pripravuje aj ministerstvo pôdohospodárstva. Detaily nie sú známe, podľa kuloárnych informácií by však mohla ísť do parlamentu na jeseň.
Pomohla by registrácia
Opozícia chce zapojiť aj ľudí z praxe, na novom návrhu by mala pracovať aj Slovenská kynologická jednota. Jej prezident Jozef Jursa hovorí, že problém množiteľov je veľmi komplexný a nedá sa odstrániť jednoducho.
“Licencia by napríklad mohla byť podmienená veterinárnou kontrolou.
„
„Ak by nebol taký veľký dopyt po šteňatách, množitelia to robiť nebudú, lebo by nemali taký zisk,“ hovorí.
Ročne sa zo Slovenska vyvezie asi 160-tisíc šteniat. Sloboda zvierat odhaduje, že asi dve tretiny sú od ľudí, ktorí psy chovajú v absolútne nevyhovujúcich podmienkach.
Psy z množiarní často trpia rôznymi chorobami či genetickými poruchami. Jursa tvrdí, že veľmi dôležité bude postaviť zákon tak, aby každý chovateľ musel pustiť do svojho koterca veterinára. Dnes takú povinnosť nemá.
Pochybnému chovu psov sa u nás podľa veterinára Tomáša Krupu darí aj preto, že šteňatá sú mimoriadne lacné. Na Slovensku stojí hrubosrstý jazvečík asi 200 eur, v Maďarsku aj tisíc.
„Proti množiteľom by pomohlo napríklad to, ak by sa psy mohli chovať len s preukazom o pôvode,“ vysvetľuje s tým, že v Poľsku to tak funguje a množiarne tam takmer vôbec nie sú.

Čipy by sa museli presadiť
Nedoriešené zostáva, ako prinútiť nepoctivých chovateľov, aby svoje psy registrovali.
„Licencia by napríklad mohla byť podmienená veterinárnou kontrolou,“ myslí si Krupa. Veterinár Igor Pribula zasa hovorí, že jednoduchým riešením by bolo povinné čipovanie psov. Na Slovensku však už raz skrachovalo.
„Stačí zákonná povinnosť, aj človek z množiarne bude musieť dať psa zaočkovať alebo dať vyšetriť,“ hovorí Pribula. Štát by tak podľa neho získal prehľad, kto drží viac psov a mohol by k majiteľom posielať kontroly.
V roku 2013 platil zákon, podľa ktorého bolo čipovanie psov, mačiek a fretiek povinné. Mnoho ľudí z praxe malo problém s jeho nejednoznačnosťou, majitelia zvierat aj s cenou čipov, tak nakoniec poslanci predpis zmenili.
Čip musia mať dnes povinne len zvieratá, ktoré cestujú za hranice.

Beata
Balogová
