BRATISLAVA. Chátrajúca budova na Trnavskom mýte sa aj jeho pričinením zmenila na prosperujúcu tržnicu. Podobne sa v petržalskom výstavnom areáli Incheba dlhé roky darilo iba ak hordám potkanov a dnes je z neho jedno z bratislavských centier.
Takéto texty začiatkom nového tisícročia vychádzali o podnikateľovi ruského pôvodu Alexandrovi Rozinovi. Niektoré médiá ho opisovali ako pracovitého podnikateľa, ktorému záležalo na výzore Bratislavy.
„Priženil som sa sem a táto krajina ma slušne prijala. Či sa cítim Bratislavčanom? Keby nie, nerobil by som to, čo robím. Postavil by som si honosné rodinné sídlo a o nič viac by som sa nestaral,“ povedal v roku 2003 pre denník Pravda.
Držiteľ čestného občianstva mestských častí Petržalka a Nové Mesto má však dnes problém získať do prenájmu aj vinicu vo Vinohradoch. Viacerým mestským poslancom prekáža okrem chýbajúcej súťaže aj jeho povesť a podozrivý spôsob, akým sa Rozin dostal k vinici, ktorá susedí priamo s tou, o ktorú má teraz záujem.
„Nebol to neznámy človek, ale až dovtedy som o ňom veľa nevedel,“ spomína na kauzu Ondrej Dostál (SaS).
Dostál spolu s Petrom Tatárom (obaja vtedy v župných voľbách kandidovali za poslancov za OKS) v roku 2005 podali na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu v súvislosti so získaním pozemkov pre rodinu Rozinovcov.
Kauzu nakoniec zastavil vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
Poslanci: Rozin vinicu za euro zatiaľ nedostane Čítajte Incheba, Lexa a granát
Rozin sa narodil v Saratove v Rusku v roku 1956. Študoval na Chemickej fakulte v Moskve a neskôr postgraduálne na Právnickej fakulte v Bratislave.
Za socializmu pôsobil vo viacerých inštitúciách a podnikoch. V roku 1990 sa mu podarilo získať Inchebu po boji so skupinou, za ktorou stál podľa neho Ivan Lexa.
