BRATISLAVA. Pri rokovaniach o odchode Veľkej Británie z Európskej únie budú prioritou Slovenska záujmy krajiny a jej občanov. V reakcii na oficiálnu notifikáciu žiadosti Veľkej Británie to v stredu uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok.
Vysvetlil, že po strede sa vyjasnia otázky ohľadom ďalšieho postupu v prípade brexitu a začne sa príprava na rokovania. Tá vyústi mimoriadnym summitom 29. apríla v Bruseli a následne začnú komplexné rokovania Únie s Britániou.
Ambíciou Slovenska v nasledujúcom období je zachovanie jednoty na úrovni 27 členských štátov Európskej únie počas celého obdobia rokovaní o vystúpení Veľkej Británie z Únie a následné dohodnutie sa na usporiadaní budúcich vzťahov v prospech občanov EÚ a Británie. Uvádza sa to vo vyhlásení vlády SR.
Vláda v tejto súvislosti pripomína, že priority Slovenska sú známe a zhodujú sa s prioritami EÚ. "V snahe minimalizovať neistotu v najbližšom období je naším záujmom zabezpečiť ochranu práv našich občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve, ako aj finančné vyrovnanie záväzkov Spojeného kráľovstva vyplývajúcich z doterajšieho členstva v EÚ," dodáva tlačový a informačný odbor.
Slovenské firmy dosahy brexitu ešte nerátajú. Čakajú, ako dopadne Čítajte Zachovať a presadiť záujmy
"Chcem povedať za Slovensko, že Britániu považujeme teraz, ale aj v budúcnosti za veľmi dôležitú krajinu. Ekonomicky je to veľmi silný investor na Slovensku, takže našou prioritou je zachovať a presadiť naše záujmy, záujmy našich občanov, ale mať aj po odchode Británie nastavené veľmi dobré bilaterálne vzťahy," zdôraznil Korčok.
Štátny tajomník zároveň potvrdil, že Slovensko bude mať záujem o to, aby sa Európska agentúra pre lieky (EMA) presunula z Londýna do Bratislavy. Ministerstvo si pritom podľa Korčoka uvedomuje, že v tejto otázke je veľká konkurencia medzi členskými štátmi. Výhodou Slovenska môže byť, že zatiaľ na jeho území únijná agentúra nepôsobí.
"Je to obrovská agentúra, ktorá má tisíc zamestnancov, a pochopiteľne, krajina musí ponúknuť adekvátne a konkurenčné prostredie. Je to umiestnenie všetkých týchto zamestnancov, samozrejme, rodinných príslušníkov, vytvorenie celej infraštruktúry, ale ideme sa o to pokúsiť," doplnil.
Brexit sa začína. Pozrite si čo a kedy sa stane Čítajte Zohľadní riziká svetového vývoja
Slovenská akadémia vied pripravuje štúdie, ktoré umožnia štátnej sfére pripraviť sa na možné scenáre vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) a na dopady týchto scenárov na slovenské hospodárstvo. V prvej fáze experti Ekonomického ústavu SAV pripravia strednodobú prognózu vývoja slovenskej ekonomiky. Informovala o tom hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
Pripravovaná prognóza zohľadní okrem možných vplyvov brexitu aj ďalšie riziká svetového vývoja, vrátane zmien vo svetovom obchode v dôsledku možných ochranárskych opatrení zo strany novej prezidentskej administratívy Donalda Trumpa v Spojených štátoch. Podľa odborníkov z Ekonomického ústavu SAV sú krajiny EÚ nútené urýchlene reagovať na medzinárodný vývoj aj prípravou analytických podkladov.
"V súvislosti s brexitom sa spomínajú rôzne aspekty tohto procesu. V niektorých oblastiach je zostávajúca Európska únia pripravená dobre, v niektorých horšie," upozornil Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV. Pripomenul, že únia pred troma rokmi vytvorila pracovnú skupinu pod vedením talianskeho ekonóma Maria Montiho pre riešenie otázky, ako financovať európsky rozpočet. Tá na prelome rokov 2016 a 2017 vydala záverečnú správu.
Británia spustila brexit, Tuskovi už teraz Briti chýbajú (minúta po minúte) Čítajte Rozsiahle skúsenosti
"Vďaka tomu máme množstvo kvalitných analýz a argumentácií, ktorými je EU27 dobre pripravená na nevyhnutné zmeny príjmovej strany svojho rozpočtu po výpadku britských platieb. Avšak zďaleka nie vo všetkých oblastiach je EU27 na brexit analyticky a argumentačne pripravená, aj preto je analyzovanie jeho dôsledkov síce obtiažne, ale o to potrebnejšie," doplnil Páleník.
Ekonomický ústav SAV má s modelovaním hospodárskeho vývoja rozsiahle skúsenosti. "V oblasti ekonomického modelovania a analýz dlhodobo aktualizujeme metodiku viacerých typov modelov - od modelov vhodných na krátkodobé prognózovanie, cez štruktúrne modely, až po modely dlhodobého rastu.
Na analýzu štrukturálneho dopadu jednorazového nemarginálneho šoku, akým je aj brexit, je z nášho pohľadu najvhodnejšie využiť rekurzívno-dynamický model všeobecnej ekonomickej rovnováhy, teda CGE model," priblížil jeden z hlavných riešiteľov projektu Marek Radvanský.
Vplyv na pomoc chudobnejším štátom
Prvotné odhady Národnej banky Slovenska (NBS) o vplyve brexitu na rast HDP sa pohybujú medzi 0,3 až 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). "Pripravovaná analýza pôjde ďalej a bude skúmať viacero scenárov a kanálov možného vplyvu na slovenskú ekonomiku, čo môže napomôcť pripraviť reakciu na možné scenáre. Z hľadiska Slovenska však budeme radi, keď sa predpoklad len o miernom negatívnom vplyve potvrdí," konštatoval Radvanský.
Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ ovplyvní aj vyjednávania, ako má v budúcnosti vyzerať pomoc chudobnejším členským štátom a regiónom, vrátane Slovenska, alebo o tom, akým spôsobom sa má chod únie v budúcnosti financovať. "Zároveň treba rátať napríklad s dopadmi na slovenských občanov žijúcich v Británii, ktoré vyplynú zo zmenenej sociálnej politiky," doplnil Juraj Draxler, šéf Inštitútu strategických analýz, ktorý štúdiu zastrešuje.
Avizoval, že okrem tejto štúdie predpokladá prípravu ďalších materiálov, ktoré v blízkom čase ukážu, na aké možné dopady brexitu sa treba pripraviť a ako postupovať vo vyjednávaniach na európskej úrovni s cieľom efektívne ochrániť záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.
O odchod už oficiálne požiadali
Britská premiérka Theresa Mayová v utorok (28.3.) podpísala list, ktorým v stredu Spojené kráľovstvo oficiálne požiadalo o odchod z Európskej únie. List, ktorým Británia uplatní článok 50 Lisabonskej zmluvy, odovzdal o 13.30 h SELČ predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi veľvyslanec Británie pri EÚ Tim Barrow.
Očakáva sa, že Tusk následne vydá vyhlásenie o prijatí tohto oznámenia a v priebehu 48 hodín rozošle predstaviteľom zvyšných 27 štátov EÚ návrh, ako by mali prebiehať rokovania s britskou vládou. Schválenie navrhovaných usmernení bude predmetom mimoriadneho summitu EÚ, ktorý sa uskutoční v Bruseli 29. apríla. O vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ rozhodli britskí voliči v referende konanom 23. júna 2016.
