Prvého apríla 1968 oslavoval Ján Kadár päťdesiate narodeniny. „V novom byte v centre Prahy na Parížskej ulici,“ píše v monografii o slávnom režisérovi filmový historik Václav Macek.
Takmer presne dva roky predtým, osemnásteho apríla, si z rúk hviezdneho herca Gregoryho Pecka prevzal zlatú sošku Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Bolo to len po tretí raz, čo sa v novej kategórii ocenenie udeľovalo a československý Obchod na korze zatienil aj komédiu Manželstvo po taliansky so Sophiou Lorenovou a Marcellom Mastroiannim.
Obchod na korze nakrútili spolu s českým režisérom Elmarom Klosom, rovnako ako ďalších sedem filmov. Na párty si Kadár pozval priateľov, blízkych aj ľudí z brandže.
Možno si čerstvý päťdesiatnik konečne vydýchol, že život bude plynúť od filmu k filmu o čosi ustálenejšie. Pekným novým bytom si po rokoch prilepšil, netušil, že si ho s manželkou Juditou veľmi neužijú, pretože socializmus s ľudskou tvárou dlho nevydrží.
“Usmievavý Ján Kadár mal vždy dobrú náladu, pôsobil na mladých ľudí upokojujúco.
„
Už o pár mesiacov začínali úplne nanovo a v cudzej krajine. Oscarový film emigranta putoval do trezoru. Komunistická strana bola už v päťdesiatych rokoch s niektorými dielami dvojice Kadár - Klos ideologicky nespokojná, niekoľko sezón nemohli nakrúcať, čo mal Kadár ešte v živej pamäti, a tak sa po roku 1968 rozhodol z Československa odísť do Ameriky.
Od práva ušiel k filmu
Pre Kadára bolo akosi príznačné, že politické a spoločenské zmeny mu znenazdajky vtrhli do života a prevrátili ho naruby. Možno mu osud predznamenala éra, v ktorej sa narodil. Na svet prišiel v roku 1918 v Budapešti, keď Európu pustošila prvá svetová vojna a Rakúsko-Uhorsko malo svoje dni zrátané. O pár mesiacov zaniklo a jeho rodné mesto sa ocitlo v cudzom štáte.
