Napoleon Bonaparte mal v živote všetko okrem jednej veci. Chýbal mu syn. Snažil sa oňho až do svojej štyridsiatky, lebo cítil, že mať dediča znamená posilniť i seba.
Záchranou mu bola druhá manželka Mária Lujza Habsbursko-Lotrinská. Najmocnejšiemu mužovi Európy dala potomka a začalo sa jeho najšťastnejšie obdobie života. Netrvalo dlho, o pár rokov stratil nielen manželstvo, ale aj celú ríšu.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Hľadanie manželky
Rok 1809 bol pre Francúzsku ríšu vrcholom. Napoleonovi sa darilo, dobýjal jednu krajinu za druhou. No v súkromí to bolo naopak.
Cisárovi chýbal dedič a manželka Jozefína bola neplodná. Mal síce dvoch nemanželských synov, ale tí sa jeho nástupcom stať nemohli. Rozhodol sa preto hľadať iné riešenie. Novú partnerku. Klopal v Európe na rôzne dvere, podľa knihy Napoleon: A Biography od Franka McLynna boli v hre sestry ruského cára Alexandra, Mária Augusta Saská, ale aj Mária Lujza Habsbursko-Lotrinská.
Sestry ruského cára, ktorého porazil pri Slavkove, boli z ponuky stiahnuté rýchlo. Zakročila cárovná. Zväzku nedala najmenšiu šancu. Nech je tomu minotaurovi predhodené dieťa niekoho iného, hnevala sa.
Druhá v zozname bola Mária Augusta Saská, avšak ani toto rozhodovanie netrvalo dlho. Napoleonovi sa nezdal jej vysoký vek, mala 27 rokov.
Po tom, čo stroskotali všetky pytačky, prišla na rad jedna z dcér rakúskeho cisára – osemnásťročná arcivojvodkyňa Mária Lujza. Nemohla zdupkať, bolo rozhodnuté. Napoleon vo vojne štyrikrát zvíťazil nad jej vlasťou.
