BRATISLAVA. Opozičné hnutie OĽaNO-NOVA navrhuje povinné zverejňovanie majetkových priznaní primátorov a komunálnych poslancov tak, aby išlo o totožný režim, aký funguje napr. pri poslancoch či ministroch.
Zmenu chcú dosiahnuť novelou zákona o ochrane verejného záujmu, ktorá je na programe aktuálnej schôdze NR.
Zmena musí prísť z dola
"Minulý rok zverejnila Transparency International Slovensko rebríček a ukázalo sa, že len šesť primátorov zo 100 zverejňuje svoje majetkové priznania," zdôraznila na piatkovej tlačovej konferencii poslankyňa OĽaNO-NOVA Veronika Remišová.
Zároveň dodala, že "ak chceme, aby štát fungoval transparentne, musíme začať od najnižšej úrovne."
OĽaNO-NOVA tiež žiadna jednotné a podrobnejšie formuláre pre všetkých funkcionárov, ktorí podávajú majetkové priznania.
Priznania nekontrolujú
Bratislavský mestský poslanec a šéf mestskej Komisie na ochranu verejného záujmu Milan Vetrák potvrdil, že primátor hlavného mesta a mestskí poslanci odovzdávajú síce komisii svoje majetkové priznania, ale sú v uzavretých obálkach a tie končia v trezore.
Komisia ich obsah nekontroluje, otvára ich až na podnet verejnosti či poslancov. Vetrák priznal, že komisia nevie, či sa pri odovzdaní v obálke majetkové priznanie v skutočnosti nachádza.
"My skontrolujeme, či naozaj boli zaslané všetky obálky, v ktorých sa nachádzajú majetkové priznania. Neotvárame ich a ani nekontrolujeme priznania," uviedol.
Výnimkou sú podozrenia
Jedinou výnimkou je, ak príde zo strany verejnosti či poslancov podnet na podozrenie, že konkrétny verejný funkcionár neuviedol v majetkovom priznaní niečo korektne alebo úplne. Vtedy obálku otvoria.
Tento stav podľa jeho slov akceptuje väčšina poslancov v komisii, hoci on s ním nesúhlasí a chce ho zmeniť.
Musíme posilniť transparentnosť
Poslanec Gábor Grendel (OĽaNO-NOVA) upozornil, že komunálni poslanci či starostovia nemajú ani minimálnu obavu, že sa ľudia dozvedia, v koľkých firmách majú podiel, či aký majú z toho príjem.
"Neexistuje mechanizmus kontrolovať ich majetkové pomery, je to čisto na báze dobrovoľnosti. Je preto principiálne správne posilniť transparentnosť a prijať túto novelu zákona," dodal.
Poslanci ďalej rokovali aj o:
Obchody by mali byť na Slovensku zatvorené aj v nedeľu. Navrhuje to v novele Zákonníka práce opozičné hnutie OĽaNO-NOVA. O jeho návrhu poslanci rokovali v závere ôsmeho dňa 14. schôdze Národnej rady. "Okrem zákazu maloobchodného predaja v nedeľu návrh zákona upravuje aj situáciu, ak 24. decembra pripadne na nedeľu. V takom prípade bude platiť, že zákaz maloobchodného predaja nebude len do 12. hodiny, ale tak, ako je to aj v iné nedele počas roka - celý deň," píše sa v návrhu. Predkladatelia zdôrazňujú, že každý by mal mať v nedeľu voľno, aby sa mohol venovať rodine, deťom, svojim koníčkom či záľubám, prípadne len oddychovať. "Rozvojom obchodu a predlžovaním otváracích hodín za posledné roky sa však nedeľa zaradila medzi klasické pracovné dni," vysvetľujú vznik súčasnej situácie. Navrhovatelia informujú, že štatisticky každý piaty Slovák trávi nedeľu v práci, čo je podľa ich slov najviac zo všetkých európskych krajín. "Ak je cieľom Slovenskej republiky priblížiť sa k vyspelým krajinám, je potrebné zakázať aj nedeľný predaj," zdôrazňuje OĽaNO-NOVA.