BRATISLAVA. Ku koncu predvolebného mítingu HZDS vo Vrbovom v máji 1999 prijímal jeho predseda Vladimír Mečiar ako obvykle gratulácie a dary od svojich sympatizantov.
Pristúpila k nemu aj žena s kyticou bielych kvetov. Hodila mu ich do tváre, no Mečiar sa stihol uhnúť a trafili ho do ramena.
„Zaniesla som mu kvety a povedala, že som sa chcela pozrieť do tváre človeku, ktorý mi dal zabiť syna,“ povedala vtedy Anna Remiášová. Kvety boli z hrobu jej syna Róberta, ktorého zavraždili tri roky pred tým. Výbuch auta z konca apríla 1996 polícia dodnes nevyšetrila.
Anna Remiášová sa však za 21 rokov nikdy nevzdala nádeje, že vraždu jej syna polícia vyšetrí. „Pokým budem dýchať a vládať, budem bojovať za spravodlivé potrestanie gaunerov, ktorí mi upálili syna,“ povedala vlani v rozhovore pre Nový Čas.
Potom, ako parlament vo štvrtok veľkou väčšinou prijal novelu ústavy, na základe ktorej je možné Mečiarove amnestie zrušiť, sa podľa nej otvorila cesta, aby sa Slovensko konečne vyrovnalo so špinavou minulosťou 90. rokov.
Na hlasovanie sa prišla pozrieť osobne. Ešte predtým poďakovala za podporou opozičnému poslancovi Jánovi Budajovi z OĽaNO, ktorý jej od začiatku pomáhal. Podarovala mu bielu kyticu kvetov. "Vie sa o mne, že mám kvety rada," povedala. Po schválení ústavy z balkóna rokovacej sály zatlieskala.
Matka, ktorá príbeh únosu žila na vlastnej koži Čítajte Presviedčali ju o samovýbuchu
Syn Anny Remiášovej Róbert bol policajt, ktorý sa ešte počas štúdií skamarátil s Oskarom Fegyveresom. Fegyveres neskôr odišiel od polície k SIS, kde sa stal nevedomým účastníkom únosu Michala Kováča mladšieho do cudziny.
Fegyveres na polícii v roku 1995 vypovedal, že na zavlečení sa podieľala SIS, no z obavy o svoju bezpečnosť utiekol zo Slovenska.
Spojkou mu bol práve Remiáš. Tajná služba začala sledovať aj jeho a podľa viacerých svedectiev vyjadril obavy o svoj život.
