BRATISLAVA. Zrušenie Schengenu a obnovenie vnútorných hraníc na desať rokov by Európsku úniu stálo až 230 biliónov eur.
Takéto straty by mali dosah najmä na situáciu v menších členských štátoch, ako je Slovensko, ktoré nemajú prístup k moru a ich ekonomický úspech a prosperita priamo súvisí s napojením na široký spoločný trh.
Pre TASR to povedala Alena Kudzko, zástupkyňa riaditeľa pre výskum organizácie GLOBSEC.
Dočasné obnovenie hraníc
Migračná kríza, teroristické útoky a nesprávne načasovanie európskej odpovede na tieto výzvy priviedli niektoré krajiny k dočasnému obnoveniu vnútorných hraničných kontrol.
Situácia sa zlepšila po uzavretí európsko-tureckej dohody a zablokovaní balkánskej migračnej cesty.
V súčasnosti, v súlade s odporučením Rady EÚ, kontroly vykonávajú na niektorých hraničných priechodoch v Rakúsku, Nemecku, Dánsku, Švédsku a Nórsku.
Podľa analytičky Kudzko budúcnosť Schengenu závisí od schopnosti lídrov vysporiadať sa so situáciou, no nemyslí si, že krajiny budú chcieť odstúpiť od dohôd.
"Ak je v Európskej únii jedna vec, ktorá funguje v záujme všetkých členských štátov, je to práve Schengen. Bez neho by vznikli prekážky voľného pohybu, čakacie doby na hraniciach, nepredvídateľnosť doručovacích služieb a náklady spojené s činnosťou na hraniciach by narušili jednotný trh, obchod aj dôveru podnikov a investorov", vysvetlila Kudzko.
Súčasne dodala, že "trh s 500 miliónmi ľudí je pre investorov atraktívnejší než trh s piatimi miliónmi ľudí. Krajiny by jednoducho stratili peniaze a ekonomický rozvoj krajiny by sa spomalil, čo by viedlo k nárastu cien a nákladov na život".
Náklady na zrušenie Schengenu
Európska komisia vypracovala odhady strát a nákladov spojených so zrušením Schengenu.
Podľa nej by iba čakacia doba pre nákladné automobily prepravujúce tovar viedla k nárastu priamych nákladov až o 7,5 miliardy eur.
Zrušenie Schengenu by malo následky aj na voľnom pohybe osôb, ktorý je jedným z lákadiel Únie.
Utrpela by napríklad Bratislava, ktorá sa nachádza v blízkosti dvoch národných hraníc.
V súčasnosti približne 1,7 milióna ľudí v Európskej únii žije v jednej krajine a pracuje v inej, vrátane napríklad Slovákov žijúcich v Rajke a pracujúcich v Bratislave.
Dochádzanie za prácou by znemožnili administratívne procesy, vysoké náklady a čakacie doby na hraniciach.
"Zavedenie hraničnej infraštruktúry by Úniu stálo bilióny eur a to nehovoríme o jej udržiavaní. Krajiny by mali Schengen udržať, no musia pracovať na jeho zlepšení. Najdôležitejšou je reforma azylového systému, ktorá by zaistila férovú distribúciu migračných tlakov, vrátane zdieľania finančných zdrojov," zdôraznila Kudzko.
Lepšia koordinácia v otázkach bezpečnosti
Zároveň dodala, že je potrebná väčšia koordinácia v oblasti tajných služieb, zdieľania informácií a bezpečnosti, čo by pomohlo pri prevencii bezpečnostných hrozieb a terorizmu.
"Terorizmus je hrozba, ktorej musíme čeliť spoločne. Žiadna krajina v Európe nemá dostatok zdrojov, odborných znalostí, aby mohla vykonávať potrebné opatrenia na zabránenie teroristickým útokom," povedala Kudzko.
Súčasne doplnila, že "to, čomu hovoríme Schengen, je v skutočnosti komplikovaný mechanizmus administratívnych procesov v kombinácii s technológiami na výmenu dát a zdieľanie informácií a funguje vďaka tomu, že bol dobre navrhnutý a udržiavaný".
