BRATISLAVA. Koordinácia kľúčových pozícii NATO pred májovým summitom Aliancie v Bruseli, úlohy NATO v boji proti terorizmu vrátane stabilizácie Iraku, Sýrie a Líbye, ako aj spôsob dialógu s Ruskom a bezpečnostná situácia na východe Ukrajiny boli v piatok hlavnými témami rokovania ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bruseli.
Slovenskú republiku na tomto zasadnutí zastupoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
Ako informoval Tlačový odbor MZV, na stretnutí, na ktorom sa po prvý raz v tomto formáte zúčastnil aj nový americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson, rezonovala okrem iného aj otázka investícií do obranyschopnosti.
Šéf diplomacie USA opätovne zdôraznil očakávania Washingtonu, že európski spojenci budú na obranu prispievať viac.
Schengen svoj účel podľa ministerstva zahraničia jednoznačne napĺňa Čítajte Posilnenie NATO
„NATO je základným pilierom bezpečnosti Slovenska a nášho životného priestoru v Európe. Je našim vitálnym záujmom, aby bola Aliancia silná, jednotná a akcieschopná. Aj preto som za Slovenskú republiku potvrdil náš záväzok zo summitu vo Walese zvýšiť investície do obranyschopnosti na 1,6 percenta nášho HDP do roku 2020. Samozrejme, tieto peniaze chceme vynaložiť účelne, na také položky, ktoré naše ozbrojené sily naozaj potrebujú,“ povedal po rokovaní Lajčák.
Ako na stretnutí zaznelo, Aliancia sa už od minulého roka aktívnejšie zapája do boja proti terorizmu. NATO tu vyvíja celý rad aktivít - od poradenskej pomoci partnerom ohrozeným terorizmom, cez poskytnutie lietadiel AWACS na podporu Globálnej koalície proti tzv. Islamskému štátu, až po veľkú výcvikovú misiu v Afganistane. Najnovšie pôsobí od januára priamo v Iraku, kde cvičí vojenský personál.
Lajčák: Musíme urobiť všetko pre úplný zákaz jadrových zbraní Čítajte Postup voči Rusku
Ministri diskutovali aj o politike Aliancie voči Rusku, predovšetkým v oblasti obrany proti pôsobeniu propagandistických vplyvov zameraných na oslabenie podpory pre členstvo v západných inštitúciách v členských krajinách NATO, ale najmä v partnerských krajinách ako Ukrajina a Gruzínsko a na Západnom Balkáne.
„Aliančná politika sa vo vzťahu k Rusku dlhodobo opiera o kombináciu dialógu na jednej strane a obrany a odstrašenia na strane druhej, čo je platforma, ktorú je naďalej potrebné využívať. V súčasnosti musíme pracovať aj na posilnení vlastnej obrany a odolnosti voči hybridným hrozbám,“ povedal minister Lajčák, pričom zdôraznil, že Slovensko sa zasadzuje za väčšiu viditeľnosť Aliancie a za intenzívnejšiu spoluprácu s partnerskými krajinami. "V tejto súvislosti sme uvítali nedávnu ratifikáciu prístupovej zmluvy Čiernej Hory americkým Senátom."
Na záver stretnutia, počas rokovania komisie NATO-Ukrajina vyslali spojenci silný politický signál, že Ukrajina ostáva medzi prioritami Aliancie a ubezpečili Kyjev o svojej pretrvávajúcej politickej aj praktickej podpore, a to najmä pri reforme obranného a bezpečnostného sektora s pomocou funkčných programov financovaných z takzvaných Zvereneckých fondov NATO.
Konkrétnymi oblasťami spolupráce sú napr. profesionálne vzdelávanie, likvidácia nevybuchnutej munície či odmínovanie, kde funkciu vedúcej krajiny Zvereneckého fondu prevzalo v minulom roku Slovensko. Ukrajinskému partnerovi tiež ministri tlmočili apel, aby Kyjev pokračoval v nastúpenej ceste reforiem, ktoré sú jednoznačne spojené s udržateľnou prosperitou a stabilitou krajiny.
