BRATISLAVA. Čistejšie by bolo, keby sa veci zrušenia takzvaných Mečiarových amnestií prijal návrh poslanca Budaja, lebo ten do toho vôbec neťahal ústavný súd a amnestie mohli byť poslancami rovno zrušené.
Povedal to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) a poslanec Európskeho parlamentu Richard Sulík.
Okrem neho na tému o snahe o zrušenie amnestií zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara a aktuálnej situácii po hlasovaní v parlamente či o brexite a jeho dôsledkoch diskutoval tiež prvý podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) a podpredseda zahraničného výboru Jaroslav Paška.
Kompromis
“S návrhom poslanca Budaja vláda nesúhlasila, tak sme urobili kompromis. Zmena ústavy prešla v parlamente veľkým počtom hlasov a keď príde v krátkom čase na hlasovanie o samotnom zrušení amnestií, tak budú všetci poslanci za SaS za zrušenie,“ povedal Sulík.
Podľa prvého podpredsedu SNS Jaroslava Pašku nikde na svete parlamenty nerušili amnestie vlastným rozhodnutím, vždy do toho vstupoval súd, keď sa amnestie spochybnili.
“Vychádzali sme teda z toho, že aby bolo v celom tom procese zakomponované súdne rozhodnutie. Súčasné riešenie teda otvára cestu na to, aby sa NR SR vyjadrila k amnestiám, a takým spôsobom aby mohla iniciovať prácu ústavného súdu na posúdenie týchto amnestií a celú tú ďalšiu procedúru, aby dotiahli potom príslušné orgány a inštitúcie štátu,“ uviedol Paška.
Brexit a budúcnosť EÚ
Poslanci sa v relácii vyjadrili aj k aktuálnemu brexitu a jeho dôsledkom. “Zastupujem voličov, ktorí si nemyslia, že je dobré čoraz viac suverenity odovzdávať do Bruselu, ktorí si nemyslia, že je dobré celoeurópsky harmonizovať dane, ktorí si nemyslia, že je dobré, aby sme súhlasili s prerozdeľovacími kvótami utečencov, lebo toto všetko znamená tá čoraz väčšia miera integrácie v súvislosti s odchodom Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) a možnými scenármi, ako to ďalej v EÚ bude vyzerať po jej odchode,“ konštatoval Sulík.
“Ja vidím budúcnosť EÚ veľmi zložito, pretože názory na jej budúcnosť sú rôzne a ministri zahraničných vecí Nemecka a Francúzska už predložili svoj model na diskusiu a bol to taký model, kde chceli veľmi silnú centralizáciu, kde chceli nielen politickú úniu, ale aj zahranično-politickú úniu či obrannú úniu a kompetencie sťahovať predovšetkým do Bruselu. Nemyslím si však, že tento model by mal mať širokú podporu,“ argumentoval Paška.
Podľa neho by sa Slovensko malo držať skôr toho ekonomického jadra.
“Z hľadiska politického riešenia kompetencie, ktoré Slovensko v súčasnosti odovzdalo do Bruselu, sú dostatočné a nie je potrebné, aby krajina odovzdávala ďalšie kompetencie,“ uviedol ďalej Paška. Ak by sa podľa neho malo na niečom spoločnom pracovať, tak by to mala byť predovšetkým ochrana Schengenu.
