BRATISLAVA. Už iba rozhodnutie Ústavného súdu alebo maximálna lehota 60 dní delí Slovensko od zrušenia nemorálnych Mečiarových amnestií z 90. rokov, po tom ako ich zrušenie schválili poslanci na základe nového ústavného zákona.
Ústavný súd však už má za sebou viacero rozhodnutí, ktoré vychádzali z politicky motivovaných návrhov. Najtesnejšie rozhodnutie urobil napríklad v roku 2009, keď posudzoval ústavnosť Špeciálneho súdu, ktorý žiadal zrušiť vtedajší minister spravodlivosti a nominant Mečiarovho HZDS Štefan Harabin.
Amnestie sú zrušené. No čaká ich test Čítajte Opozícia sa aj vzhľadom na zloženie Ústavného súdu, v ktorom sú viacerí jeho sudcovia nominantmi bývalého Mečiarovho HZDS, obáva, či zrušenie amnestií nezablokuje.
Vo viacerých prípadoch súd rozhodoval aj roky, v prípade amnestií mu dáva ústavný zákon iba 60 dní. Ak do tohto termínu nerozhodne, uznesenie o zrušení automaticky platí.
Ako rozhodoval Ústavný súd pod vedením Ivetty Macejkovej, ktorú do funkcie nominoval exprezident Ivan Gašparovič v roku 2007?
Poslanci zrušili Mečiarove amnestie, ústavných sudcov nemusí chrániť anonymita Čítajte 1. Interrupcie, 2007
Po šesťročnom posudzovaní rozhodol Ústavný súd, že zákon o umelom prerušovaní tehotenstva nie je v rozpore s ústavou.
Odobril tak vykonávanie interrupcií do 12. týždňa tehotenstva. Zároveň však rozhodol, že v rozpore s ústavou je vyhláška ministerstva zdravotníctva, podľa ktorej sa tehotenstvo môže prerušiť až do 24. týždňa. Odôvodnil to tým, že všeobecne záväzným právnym predpisom, ako je vyhláška, nemožno upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu než stanovuje zákon.
K rozhodnutiu súdu boli pripojené odlišné stanoviská piatich sudcov.
Podanie na súd iniciovalo 31 poslancov, prevažne z KDH, ešte v roku 2001. Nepozdávala sa im ústavnosť interrupčného zákona.
Matka zavraždeného Remiáša: Tlak ulice nesmie povoliť Čítajte 2. Zrušenie Špeciálneho súdu, 2009
Špeciálny súd v Pezinku vznikol v roku 2004 za vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica ako nástroj v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Riešil kauzy ako kyselinári či krach nebankových spoločností BMG Invest a Horizont.
Už od jeho vzniku prekážal vtedajšiemu predsedovi Najvyššieho súdu a neskoršiemu nominantovi ĽS-HZDS na poste ministra spravodlivosti Štefanovi Harabinovi, ktorý má s Lipšicom dlhodobý osobný konflikt. Oficiálne sa mu nepáčili príplatky pre špeciálnych sudov ani ich bezpečnostné previerky.
Nástup do pozície ministra využil práve na to, aby zrušenie Špeciálneho súdu navrhol. Premiér Robert Fico sa Špeciálneho súdu zastal a jeho vláda Harabinov návrh neschválila. Následne sa 46 poslancov z HZDS, Smeru a SNS obrátilo na Ústavný súd, ktorý rozhodoval vyše roka.
