BRATISLAVA. Vláda na stredajšom zasadnutí schválila správu ministerstva životného prostredia (MŽP) o priebežnom stave plnenia prijatých medzinárodných záväzkov Slovenska v oblasti politiky zmeny klímy za rok 2016.
Ide v poradí už o šiestu takúto správu, ktorá prináša prehľad o aktuálnom vývoji v oblasti politiky zmeny klímy v medzinárodnom, európskom aj národnom kontexte. Prináša tiež informácie o najdôležitejších výzvach a úlohách, ktoré Slovensko v tejto agende čakajú.
Problém zmeny klímy
V rámci medzinárodného kontextu patrila v roku 2016 k najvýznamnejším ratifikácia Parížskej dohody a úlohy súvisiace s 22. konferenciou zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP 22) a 12. zasadnutia zmluvných strán Kjótskeho protokolu v marockom Marrákeši, kde sa dohodli pravidlá spoločnej implementácie Parížskej dohody.
Problematika zmeny klímy bola adresovaná aj v aktivitách súvisiacich s plnením záväzkov Slovenska v rámci iných medzinárodných dohovorov, napríklad Dohovoru o biologickej diverzite, Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť či Rámcového dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát.
V minulom roku Slovensko deklarovalo plnenie európskeho záväzku znížiť emisie do roku 2020 o 20 percent v porovnaní s rokom 1990. „Slovenská republika je na najlepšej ceste splniť tieto záväzky aj z dôvodu zavedenia prísnejšej EÚ legislatívy pre emisie skleníkových plynov riadené smernicou o obchodovaní s emisnými kvótami,“ konštatovalo v správe MŽP.
V roku 2016 uskutočnila Európska komisia podrobnú revíziu emisií, pričom výsledok dopadol pre Slovensko pozitívne - momentálne sa emisie pohybujú na úrovni o 20 percent nižšie než v roku 2005.
Spolupráca so svetovou bankou
MŽP v novembri 2016 nadviazalo spoluprácu so Svetovou bankou pri príprave Nízkouhlíkovej stratégie do roku 2050, ktorá nákladovo-efektívnym spôsobom identifikuje potenciál znižovania emisií v jednotlivých sektoroch hospodárstva a podporí dlhodobé investície do nízkouhlíkových a čistých technológií šetrných k životnému prostrediu. Výsledkom tejto spolupráce bude Štúdia nízkouhlíkového rastu SR do roku 2030, ktorá bude základom pre vypracovanie Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR.
Aktivity v oblasti adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa v roku 2016 sústredili najmä na intenzívnejšiu spoluprácu s odbornými inštitúciami, ktoré realizujú adaptačné projekty na miestnej alebo regionálnej úrovni. MŽP v správe zdôraznilo, že vzhľadom na odborný obsah a prierezový charakter boja proti klimatickým zmenám nie je možné záväzky Slovenska plniť bez aktívnej účasti ďalších relevantných ministerstiev, orgánov štátnej správy, samospráv ako aj odborných, vedeckých, univerzitných a mimovládnych inštitúcií.
„Možno konštatovať, že aj keď vytvorenie medzirezortnej koordinačnej komisie znamená určitý prínos, je nevyhnutné neustále usilovať o aktívny prístup jednotlivých ministerstiev a skvalitňovanie vzájomnej spolupráce. Je dôležité prekonávať prípadný pretrvávajúci konzervatívny postoj a neklásť prílišný dôraz na kompetenčné rozhranie,“ uvádza MŽP, pričom poukazuje na to, že aj renomované medzinárodné inštitúcie a analýzy Európskej komisie hovoria o nutnosti zosúladenia fiškálnej, energetickej, dopravnej, pôdohospodárskej a iných národných politík s klimatickou politikou.
Čo ešte schválila vláda:
- rokovací poriadok, ktorý reflektuje spôsob vyhodnocovania bezpečnostnej situácie v SR a vo svete, ktoré bude v rámci Kancelárie Bezpečnostnej rady zabezpečovať Situačné centrum SR. Do materiálu boli zapracované aj návrhy na zmeny, ktoré predložili predstavitelia okresných úradov v sídle kraja. Bezpečnostná rada kraja na základe vyhodnotenia bezpečnostnej situácie pripravuje a prijíma opatrenia na zaistenie bezpečnosti kraja. Tiež návrhy na riešenie krízových situácií v súčinnosti s bezpečnostnými radami okresov, štátnymi orgánmi a vyšším územným celkom. Predkladá ich Bezpečnostnej rade SR. Na čele bezpečnostnej rady kraja je prednosta okresného úradu v sídle kraja. V rade je aj zástupca Ozbrojených síl SR, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru, riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru a predseda vyššieho územného celku.
- ratifikáciu Minamatského dohovoru o ortuti, ktorý medzinárodné spoločenstvo odsúhlasilo pod záštitou Programu OSN pre životné prostredie v Ženeve 19. januára 2013. Ministerstvo životného prostredia (MŽP v predkladacej správe konštatuje, že Slovensko má vytvorené podmienky na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto dohovoru a je preto pripravené na jeho ratifikáciu. Cieľom Minamatského dohovoru je zabezpečiť postupné znižovanie a v dlhodobom horizonte elimináciu emisií ortuti.
- materiál o zapojení SR do Spoločného programovania EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce. Podľa materiálu z dielne ministerstva zahraničných vecí najväčším pozitívom Spoločného programovania je jeho nezastupiteľná úloha˙pri prevencii duplicity˙rozvojových aktivít donorov - členských štátov EÚ. Slovensko zastáva pozíciu dobrovoľnosti zapojenia sa do SP˙a˙jeho˙presadzovania˙tam, kde sa preukáže ako najvhodnejšia alternatíva k˙národným˙rozvojovým aktivitám. Vzhľadom na doterajšie priority a záväzky sa Slovensko prihlásilo k SP v Keni a˙preskúma˙možnosti zapojenia sa do spoločného programovania v˙Moldavsku.˙Afganistan, ako ďalšia z˙programových krajín SR, sa aktuálne nachádza vo fáze hodnotenia podmienok pre SP.˙Z˙perspektívneho hľadiska môže Slovensko uvažovať o˙zapojení sa do SP aj v˙prípade Gruzínska a˙Ukrajiny.
- dokument, podľa ktorého sa Slovensko zaväzuje okrem iného podporovať snahy o začleňovanie ľudských práv do všetkých činností OSN, vrátane oblasti rozvoja, mieru a˙bezpečnosti; rozvíjať spoluprácu medzi vládnym sektorom a občianskou spoločnosťou, využívajúc pritom účasť mimovládnych organizácií na aktivitách rady či napríklad podporovať univerzálnu ratifikáciu˙ľudskoprávnych˙dohovorov OSN. Predloženie tohto písomného dokumentu je tradičnou súčasťou každej kandidatúry do rady OSN. Slovensko navrhovaný dokument zašle ostatným členským štátom, Úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva a Sekretariátu OSN, ktorý materiál zverejní na internete.
- povýšenie v prípade troch príslušníkov armády. Zástupca veliteľa pozemných síl plukovník Karol Navrátil by mal byť vymenovaný do vojenskej hodnosti brigádneho generála. Brigádneho generála Daniela Zmeka, ktorý pôsobí ako národný riaditeľa pre vyzbrojovanie, navrhuje rezort povýšiť do vojenskej hodnosti generálmajora. Riaditeľ Vojenského spravodajstva generálmajor Ján Balciar by mal byť povýšený do hodnosti generálporučíka.
- Tým, ktorí sa obrátili zo Slovenska na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), bola minulý rok vyplatená suma 690 040 eur. Z tejto sumy bolo 167 390 eur vyplatených v˙rámci uzavretých zmierov alebo na základe jednostranných deklarácií vlády, zvyšné prostriedky boli vyplatené na základe právoplatných rozsudkov. Uvádza sa to v Správe o˙činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu za minulý rok, ktorú vláda vzala na vedomie.
- Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP) konštatoval v uplynulom roku porušenie ľudských práv zo strany Slovenskej republiky v celkovo deviatich prípadoch. Je to o štyri prípady menej ako v roku 2015. Uvádza sa to v správe o činnosti zástupcu SR pred ESĽP za rok 2016, ktorú vzala na vedomie vláda.
- Potrebu novej Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) má vyriešiť výstavba nemocnice na Rázsochách a rekonštrukcia, prípadne dostavba tej v Ružinove. Financovať to má štát, pri výstavbe a prevádzke sa má spolupracovať so súkromníkom. Celkové náklady sa odhadujú na vyše 343 miliónov eur. Návrh koncepcie novej nemocnice z dielne Ministerstva zdravotníctva vzala na vedomie vláda.
