BRATISLAVA. Cudzinci z krajín mimo Európskej únie (EÚ) budú môcť od mája na Slovensku získať sezónne zamestnanie aj bez udeleného prechodného pobytu. Vyplýva to z vládnej novely zákona o pobyte cudzincov, ktorú v stredu podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Právnou normou sa predovšetkým preberajú do slovenskej legislatívy európske smernice o sezónnych pracovníkoch a vnútropodnikovom presune a zapracované sú v ňom aj požiadavky aplikačnej praxe zákona.
Zmeny v zákone upravujú príchod, pobyt a zamestnávanie niektorých skupín zamestnancov mimo EÚ na Slovensku, ako sú sezónni pracovníci a pracovníci v rámci vnútropodnikových presunov. Zároveň sa uľahčujú podmienky pre zamestnancov, ktorí pracujú pre centrum strategických služieb, ako aj podnikateľov s inovatívnym projektom.
Možnosť predĺžiť pobyt
Cudzinci z tretích krajín, ktorí chcú na Slovensku získať sezónne zamestnanie, môžu v súčasnosti takto pracovať, iba ak im bol udelený prechodný pobyt. Po novom budú mať možnosť vykonávať sezónne zamestnanie v dvoch režimoch.
V prvom režime sa na Slovensku budú môcť zdržať najviac 90 dní, a to na základe udeleného schengenského víza a povolenia na zamestnanie, prípadne len na základe povolenia na zamestnanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti.
Cudzinec si bude môcť pobyt predĺžiť, ak požiada o udelenie prechodného pobytu na účely sezónneho zamestnania. Ten nesmie prekročiť 180 dní, vrátane predchádzajúceho pobytu. Žiadosť o prechodný pobyt bude posudzovaná v rámci jednotného povolenia. Cudzinec dostane jeden doklad, ktorý ho bude oprávňovať na pobyt a zároveň na zamestnanie.
Dva režimy
Novela tiež stanovuje podmienky vstupu a pobytu na území SR na obdobie dlhšie ako 90 dní pre príslušníkov tretích krajín a ich rodiny v rámci vnútropodnikového presunu. Tu je cieľom najmä uľahčenie mobility a zníženie administratívneho zaťaženia pre vymedzené kategórie zamestnancov, ktorí sú presunutí v rámci podniku v EÚ na územie Slovenska.
Novela ministerstva vnútra aj tu rozlišuje dva režimy. V prvom môže cudzinec vykonávať zamestnanie na základe udeleného prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu. V druhom režime môže vykonávať zamestnanie bez udeleného prechodného pobytu počas platnosti dokladu o pobyte vydaného niektorým z členských štátov na účel vnútropodnikového presunu. Po príchode na Slovensko v tomto prípade nemusí žiadať o udelenie povolenia na prechodný pobyt, čo v súčasnosti nie je možné.
Ministerstvo zavádza aj špecifickú skupinu zamestnancov - štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí pracujú pre centrum strategických služieb. O ich žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania sa bude rozhodovať v skrátenej lehote do 30 dní. Ak bude takýto cudzinec poskytovať pre centrum strategických činností odborné školenia, bude sa môcť na území SR zdržiavať 90 dní bez povolenia na zamestnanie.
Aj zmeny v podnikaní
Novela uľahčuje aj situáciu zamestnancov z tretích krajín, ktorí prídu o zamestnanie. Oproti súčasnosti majú mať 60 dní na to, aby si našli nové. Právna norma predlžuje i platnosť takzvanej modrej karty na účel vysokokvalifikovaného zamestnania z troch na štyri roky. Zrovnoprávňuje sa tiež postavenie cudzincov s dlhodobým pobytom v SR s občanmi SR v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa zákona o službách zamestnanosti. Napríklad budú môcť byť zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Ministerstvo prináša aj zmeny v oblasti podnikania. Na Slovensko tak budú mať možnosť prichádzať za zvýhodnených podmienok podnikatelia, ktorých podnikateľský zámer posúdi ministerstvo hospodárstva ako podnikateľský zámer na realizáciu inovatívneho projektu. Skracuje sa aj lehota policajného útvaru na rozhodnutie o prechodnom pobyte zo súčasných 90 dní na 30 dní.
Prezident ďalej rozhovol o:
Štátna hranica medzi Slovenskou republikou a Maďarskom sa posunie. Právna norma vychádza zo zmluvy medzi Slovenskou replikou a Maďarskom o štátnej hranici, ktorá bola podpísaná v Amsterdame 25. januára tohto roku. Nahradila predošlú zmluvu z roku 1956. Zmeny na štátnej hranici zakotvené v zmluve súvisia s vodohospodárskymi úpravami rieky Ipeľ v okresoch Nové Zámky, Levice a Lučenec. Hraničná čiara sa prekladá do novovybudovaného koryta toku a kompenzuje sa úbytok štátneho územia vzniknutý vodohospodárskymi úpravami.
Prezident podpísal zákony, ktorými sa dopĺňa Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok. Poslanci v marci schválili novely Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku od poslancov koaličného Mosta-Híd, ktorí chceli zabezpečiť, aby náklady spojené s prekladom podaní a dôkazov v regionálnom alebo menšinovom jazyku v správnom súdnom konaní a civilnom súdnom konaní nemusel hradiť účastník konania.
