BRATISLAVA. Dobré odôvodnenie koaličného návrhu, krátka rozhodovacia lehota aj vedomosť o tom, kto ako hlasoval. Toto sú podľa poslancov poistky, aby Ústavný súd nezvrátil rozhodnutie 129 poslancov, ktorým v stredu zrušil Mečiarove amnestie.
Ústavný právnik a poslanec Mosta-Híd Peter Kresák, ktorý bude spolu s Petrom Kubinom zastupovať parlament pred súdom, pripúšťa, že keď na to príde, budú namietať aj zaujatých sudcov.

Členom Ústavného súdu je napríklad aj bývalý poslanec za Mečiarovo HZDS Peter Brňák. Snahy o zrušenie Mečiarových amnestií označil v minulosti za "vyprážanie snehových gulí". Opozícia vidí aj ďalších sudcov spomedzi nominantov HZDS, ktorí by mohli amnestie zablokovať.
"Uplynulo 20 rokov, každý sa názorovo vyvíja. Ale ak dôjdeme k záveru, že je právny dôvod na namietanie zaujatosti, tak ju budeme namietať," hovorí Kresák.
Na česť ústavných sudcov, ktorí by mohli byť zaujatí, sa spolieha opozičný poslanec Ján Budaj z hnutia OĽaNO. "Verím, že budú mať toľko cti a rozhodovania sa zrieknu sami. Potom to súd nezmarí," hovorí.

Čitateľný Ústavný súd
Plénum Ústavného súdu má v súčasnosti desať sudcov z celkového počtu 13. Ak by nemali na Mečiarove amnestie rovnaký názor, obvykle sa k nálezu Ústavného súdu pripájajú aj odlišné stanoviská sudcov, ktorí boli pri hlasovaní v menšine.
Stalo sa tak napríklad pri posudzovaní referendových otázok, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu v roku 2014. Referendum o ochrane rodiny v tom čase rozdeľovalo spoločnosť a pre pochybnosti, či jeho otázky nezasahujú do ľudských práv, ich dal prezident Andrej Kiska preskúmať súdu.
Väčšina členov súdu referendum odobrila, no dvaja ústavní sudcovia mali opačný názor. Ich odlišné stanoviská boli aj zverejnené.
Sudcovia by sa ani pri Mečiarových amnestiách nemohli v takom prípade skryť za anonymné hlasovanie.
"Ak by došlo k tomu, že tam budú rozpoltené názorové stanoviská, dalo by sa jasne vedieť, kto ako hlasoval. Tým sa stal Ústavný súd čitateľným," vysvetľuje Kresák s dodatkom, že súd by však nemal konať podľa tlaku verejnosti, ale podľa práva.
Práve na to sa koalícia spolieha pri posudzovaní amnestií najviac. Odôvodnenie, prečo navrhli zrušiť Mečiarove amnestie, stojí na tom, že v štáte, ktorý chce byť demokratický a právny, nemožno akceptovať zneužívanie štátnej moci proti svojim občanom a na svoj vlastný prospech.
Expremiér Vladimír Mečiar v zastúpení prezidenta udelil amnestie pred 19 rokmi na zavlečenie Michala Kováča mladšieho do cudziny. Z únosu exprezidentovho syna obvinili vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu, amnestie však zabránili jeho potrestaniu.
Lehota nemusí zavážiť
Poslanci do zmeny ústavy, ktorú odhlasovali minulý štvrtok, dali ústavnému súdu na posúdenie amnestií 60-dňovú lehotu. Tá začne plynúť od momentu, ako sa uznesenie dostane do zbierky zákonov, čo môže byť do 24 hodín.
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár povedal, že vzhľadom na skúsenosti, ako zdĺhavo súd rozhodoval v minulosti, nemusí lehotu stihnúť. V takom prípade zrušenie amnestií platí automaticky.
Vypršanie lehoty bez rozhodnutia súdu by podľa Budaja zaručilo, že vec sa definitívne uzavrie, no nespolieha sa na to.
Dvojmesačnú lehotu súd dodržal napríklad pri referende o ochrane rodiny. Pripomína to aj Kresák.
Súd bude popri Mečiarových amnestiách posudzovať aj zrušenie milosti, ktorú udelil exprezident Michal Kováč v kauze Technopol. Plénum súdu môže tieto dva prípady posudzovať oddelene, no stále platí rovnaká lehota.
Pridať rušenie milosti k Mečiarových amnestiám bola požiadavka SNS. Koalícia jej spornosť odôvodnila tým, že prezident omilostil vlastnú rodinu.
V právoplatnému zrušeniu amnestií po 60-dňovej lehote verí aj matka zavraždeného Róberta Remiáša, ktorý bol spojkou korunného svedka v kauze únosu Oskara Fegyveresa.
"Chcem veriť, že sa to dotiahne do zdarného konca. Dôležité je, aby tlak ulice nepovolil, aby vydržali a dosledovali túto ťaživú situáciu so mnou až do samého konca. Veď tu vlastne ide o všetkých, o celý slovenský národ," povedala pre SME.


Beata
Balogová
