Kríž pre Róberta Remiáša vznikol z odpadkov v blízkosti výbuchu jeho auta. Jeho autor, výtvarník Fero Guldan hovorí, že pomník je dar spoločnosti, ktorý má v ľuďoch vzbudiť účasť. Preto je jedno, či je z mramoru, alebo z použitého železa. Fakt, že Remiášov kríž štyrikrát zničili vandali, podľa neho hovorí o pokrytectve spoločnosti.
Čo hovoríte na zrušenie amnestií?
„Vďakabohu, že to urobili, teší ma to. Aj tak sa však tento prípad nevyšetrí a zahrajú to do stratena.“
Ako vnímate, že sa amnestie po rokoch stali jednou z najsledovanejších tém?
„Je to trápne. V tejto spoločnosti je všeobecný súhlas so zlom a zrazu na nás doliezla hanba. Remiášova smrť je nevyšetrená vražda a je zaujímavé sledovať, ako sa s postupom času menil vzťah spoločnosti k tejto téme. Je to námet pre sociológov.“

Prečo ste Remiášovi postavili pamätník?
„V tom čase sme zvárali s dvoma architektmi sochy z kovov zo šrotoviska. Chodili sme okolo miesta, kde neskôr vybuchlo auto Róberta Remiáša. Na druhý deň po výbuchu sa tam povaľovalo množstvo vecí, tak sme celkom prirodzene zareagovali a chceli postaviť krížik.
Vytiahol som rúru zo smetiska, mala osem metrov, takže sme mohli urobiť vysoký kríž. Na druhý deň sme priniesli kábel z lodenice, štyri kotvy a trochu to upravili. Trvalo to asi desať minút. To je celý príbeh.“
Ako ste vnímali opakované ničenie pomníka?