BRATISLAVA. Prípadom chýbajúceho materiálu z Muničného skladu ozbrojených síl v Trenčíne - Kubrej sa bude zaoberať mimoriadny výbor pre obranu a bezpečnosť.
Jeho zasadnutie iniciovali opoziční poslanci na čele s Ľubomírom Galkom (SaS). Predseda výboru Anton Hrnko (SNS) musí rokovanie zvolať do siedmich dní.
Kontrolóri ministerstva obrany odhalili chýbajúcu muníciu v sklade Čítajte V sklade chýbali granáty
"Ku mne osobne sa dostávajú informácie, že zmizlo šesť dební ručných granátov a jedna debna tzv. reaktívnych protitankových granátov. Ak by to bola pravda, situácia by bola mimoriadne vážna. Ja to neviem verifikovať, ale verejnosť má právo na informácie," zdôraznil Galko.
Odmieta, že by prezradenie toho, čo zo skladu zmizlo, marilo vyšetrovanie.
Na výbore chcú poslanci vedieť, čo robilo a robí Vojenské spravodajstvo Ministerstva obrany SR a ako nakladá s tzv. kľúčovými slovami, ktoré sa mohli v tejto súvislosti objaviť.
"Opozícia aj koalícia sa mali dohodnúť, ako transparentne informovať verejnosť tak, aby nevznikla žiadna panika," podotkol opozičný poslanec.
Galko chce otvoriť aj debatu ohľadom stráženia týchto objektov. "Vieme, že to strážia civilné bezpečnostné služby, lebo sa na tom šetrilo. Často sú tam bývalí vojaci v dôchodkovom veku, ale aj civilisti, ktorí vojakmi nikdy neboli. Je potrebné hovoriť, či by nemali takéto objekty strážiť profesionáli. Bude to drahšie, ale bezpečnosť niečo stojí," uzavrel.
Prijme personálne opatrenia
Minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS) po rokovaní vlády vyhlásil, že ak došlo k hrubému porušeniu organizácie, riadenia a plnenia si povinností, tak to rezort bude musieť riešiť a prijme aj personálne opatrenia.
Minister na konci marca nariadil fyzickú kontrolu nielen v muničnom sklade v Kubrej pri Trenčíne, ale vo všetkých centrálnych muničných skladoch Ozbrojených síl SR, vrátane skladov v jednotlivých útvaroch a vojenských zariadeniach.
Výsledky inventarizácie ešte nemá v rukách, uviedol však, že o nich bude informovať.
K incidentu sa minister bližšie nechcel vyjadrovať, odvolal sa pritom na prebiehajúce policajné vyšetrovanie.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) už v tejto súvislosti začala trestné stíhanie pre zločin nedovoleného ozbrojovania sa a obchodovania so zbraňami. Na prípade podľa Gajdoša spolupracujú aj spravodajské zložky.
Nariadená inventarizácia
Ministerstvo obrany minulý týždeň informovalo, že kontrola v Muničnom sklade ozbrojených síl v Trenčíne - Kubrej zistila, že v ňom chýba časť materiálu.
"Pri výdaji materiálu bolo zistené, že v sklade chýba istá časť materiálu. Preto bola okamžite nariadená inventarizácia a zriadená vyšetrovacia komisia, ktorá preveruje skutkový stav. Nechceme, aby vznikla panika, preto budeme informovať, až keď budeme mať relevantné závery," povedala hovorkyňa rezortu Danka Capáková s tým, že ak sa potvrdí pochybenie, ministerstvo vyvodí zodpovednosť.
Minister obrany Peter Gajdoš rozhorodl, že vo všetkých vojenských muničných skladoch na Slovensku robia fyzickú a administratívnu kontrolu materiálu.
Poslanci ďalej rokovali o:
- Školské uniformy sa ako možnosť odievania žiakov do zákona zavádzať nebudú. Poslanci nepodporili novelu školského zákona od hnutia Sme rodina, ktorého predstavitelia takto chceli zotierať sociálne rozdiely medzi deťmi. Za najväčšiu výhodu uniformy považujú, že nevidno žiadne rozdiely medzi deťmi. Hnutie chcelo novelou pomôcť aj deťom s rečovou chybou.
- Platy poslancov sa aj naďalej budú odvíjať od výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Plénum nepodporilo novelu zákona od extrémistickej ĽSNS.
- Poslanci nezahlasovali za návrh podpredsedu Sme rodina Milana Krajniaka, ktorý chcel zakázať stavbu mešít novelou stavebného zákona. .
- Poslanci nepodporili ani návrh Adriany Pčolinskej zo Sme rodina, ktorá chcela umožniť materským školám pôsobenie logopéda, ktorý by zabezpečoval odstránenie dyslálie a ďalších porúch reči u detí. „Na Slovensku čoraz viac detí trpí neschopnosťou používať správne jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikácii. Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy schopnosti komunikovať. Znamená to, že dieťa niektoré hlásky vynecháva, zamieňa alebo zle vyslovuje,“ povedala pre agentúru SITA Pčolinská.
- Neprešla ani dvojica návrhov zákonov extrémistickej ĽSNS. Do druhého čítania neposunuli návrh novely banského zákona. Navrhovali zabezpečiť účinnú a efektívnu ochranu životného prostredia, pitnej vody, nerastného bohatstva a zdravia občanov SR, ako aj novelizovať dotknuté ustanovenie predmetného zákona. Neprešiel ani návrh, ktorým chceli nižšie platy pre poslancov a ďalších ústavných činiteľov.
- Poslanci nepodporili ani návrh novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý predložil poslanec za hnutie OĽaNO Miroslav Sopko. Súčasné znenie školského zákona ustanovuje, že pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva. Triedna kniha sa môže viesť aj v elektronickej forme. Povinnosť vytlačiť každoročne elektronickú triednu knihu do listinnej podoby školám zostáva.
- Poslanci tiež nepodporili návrh hnutia OĽaNO, ktoré chcelo, aby majetkové priznania boli verejne dostupné. Ako povedala poslankyňa za hnutie Veronika Remišová, minulý rok zverejnila Transparency international Slovensko rebríček transparentnosti miest. „Ukázalo sa, že iba šesť primátorov zo 100 zverejňuje svoje majetkové priznania. Ak chceme, aby štát fungoval a bol transparentný, musíme začať od tej najnižšej úrovne. Nielen vo veľkej politike, ale aj v mestách a obciach existuje riziko, že starostovia, primátori a poslanci môžu zneužívať svoju funkciu na vlastné obohatenie. Na to, aby sme to mohli kontrolovať, potrebujeme minimálnu mieru otvorenosti, a to sú zverejnené majetkové priznania,“ povedala.
- Do druhého čítania neprešiel ani návrh novely zákona o sociálnych službách od poslancov za OĽaNO-NOVA. Opoziční poslanci chceli upraviť podmienky, ktoré majú vplyv na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov prevádzkovateľmi sociálnych služieb v prípade, že sa osoba v danom zariadení nezdržiava stanovený počet hodín.
Platy zamestnancov vo verejnej sfére by mali začínať na úrovni minimálnej mzdy, ktorá je dnes 435 eur v hrubom. Navrhujú to nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR v novele zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Upozorňujú, že v súčasnosti sa neraz deje, že takíto zamestnanci nedostávajú ani minimálnu mzdu.
