BRATISLAVA. Riešenie nezamestnanosti Rómov a zvyšovania ich šancí uplatniť sa na pracovnom trhu nevedie cez povinnosť odpracovať si dávku v hmotnej núdzi, ale systematické úsilie o zvyšovanie ich kvalifikácie a možností osobnostného rozvoja.
Poukazujú na to neziskové organizácie Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) a Rómske advokačné a výskumné stredisko (RAVS) Skalica, pričom vo svojej argumentácii vychádzajú zo štúdie zameranej na efektívnosť opatrení stanovujúcich povinnosť odpracovať si dávky v hmotnej núdzi.
Povinnosťou k pracovným návykom
Ako na štvrtkovej tlačovej besede vysvetlila výskumníčka CVEK-u Jarmila Lajčáková, štúdiu zostavili z vlastného prieskumu, ktorý bol realizovaný v roku 2016 v šiestich lokalitách Slovenska, a využili aj už existujúce dáta výskumov realizovaných v tejto otázke.
"V rámci vlastného výskumu boli lokality vybrané po celom Slovensku, pričom sa odlišovali veľkosťou sídiel i rôznorodosťou rómskej komunity - v niektorých prípadoch išlo skôr o komunitu začlenenú medzi majoritu, v iných lokalitách je táto komunita segregovaná," doplnila výskumníčka CVEK-u Jana Kadlečíková.
Pri predstavovaní svojich zistení autori štúdie upozornili na fakt, že aktuálna politika nútených prác, to znamená povinnosti odpracovať si dávku v hmotnej núdzi, vychádza z predpokladu, že povinnosť bude motivovať ku získaniu pracovných návykov a snahe nájsť si trvalú prácu.
"Rovnako tak je nástrojom, ako ukázať, že nikto nič nedostane zadarmo," upozornila Lajčáková. Zistenia z výskumu však podľa jej slov poukazujú na to, že táto povinnosť Rómov nikam neposúva. "Tento nástroj nezvyšuje šance nájsť si trvalú prácu, je skôr neúčinným spôsobom akejsi prevýchovy," uviedla.
Rovnaká práca za menej peňazí
Upozornila, že často ide o nástroj, ktorý má manažovať napäté interetnické vzťahy medzi pracujúcou majoritou a nepracujúcou menšinou. Skonštatovala tiež, že vyžadovanie a určovanie typu práce ako povinnosti vytvára lokálne mocenské nerovnosti.
Skrivodlivosť vidí takisto v tom, že ľudia v hmotnej núdzi vykonávajú drobné obecné služby za oveľa menšiu odmenu, ako za tú istú prácu dostávajú riadni zamestnanci.
"Počty tých, ktorí tieto služby vykonávajú, sa z mesiaca na mesiac mení, chýba systematická práca s nimi, takisto ako možnosť osobnostného rozvoja takýchto ľudí. Vôbec sa nerieši koreň problému, ktorý stojí na nízkej kvalifikácii a vzdelaní Rómov," zdôraznila Lajčáková.
CVEK i RAVS preto navrhujú, aby bol program doplnený o systematické prvky, ktoré by umožnili Rómom rozvíjať sa, pomohol dokončiť im vzdelanie, doškoliť sa alebo rekvalifikovať sa a ponúkol im víziu dostať riadnu prácu napríklad na medzitrhu práce, v obecných firmách alebo sociálnych podnikoch," ozrejmila.
Navrhujú konkrétne projekty
Neziskové organizácie navrhujú aj konkrétne projekty. "Napríklad matky školopovinných detí by mohli pomáhať v škole - viesť deti do školy, vytvárať pre ne aktivity po škole či počas prestávok. Tie, ktoré by sa osvedčili, by napríklad mohli dostať ponuku na trvalé zamestnanie ako školské mediátorky," uviedla Zuzana Balážová z RAVS, ktorá avizovala, že takýto pilotný projekt by mali realizovať na jeseň tohto roka v Skalici.
"Samozrejme, najdôležitejšou v globále ostáva systémová podpora zameraná na znevýhodnené deti, ktorá by im mala umožniť prístup do kvalitných a nesegregovaných škôl," pripomenuli autorky štúdie.
Štúdiu pripravili neziskové organizácie pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov (8.4.). Možno ju nájsť na webe oboch subjektov.
Politiku nútených prác odmietajú
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) v reakcii upozornilo, že zavedením povinnosti odpracovať si základnú dávku pomoci v hmotnej núdzi reagovalo na dlhotrvajúcu diskusiu o chýbajúcej adresnosti sociálneho systému, ktorý nepodnecuje k aktivite.
"Týmto opatrením zvyšujeme aktivitu nezamestnaných ľudí pri riešení svojej situácie a zároveň podporujeme zachovanie ich pracovných návykov, resp. ich získanie, zároveň opatrenie pomáha zabraňovať zneužívaniu systému štátnej pomoci ľuďmi, ktorí napr. pracujú na čierno a poberajú aj pomoc od štátu," uviedol rezort.
Ministerstvo poukazuje i na to, že dôkazom efektívnosti a adresnosti opatrenia je fakt, že od januára 2013 sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi znížil o 87.533 ľudí, z ktorých drvivá väčšina si našla zamestnanie, vďaka čomu už nie sú odkázaní sa štátnu pomoc.
"Okrem zvyšovania zamestnanosti je neodškriepiteľným aj prínos, ktorý sa prejavuje v zlepšení stavu verejných priestranstiev v obciach a mestách, ale aj v sociálnej oblasti, školstve, pri kultúrnych podujatiach alebo pri vodných tokoch a v lesoch," dodal rezort.
MPSVR takisto odmieta tvrdenie, že by išlo o politiku nútených prác, poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR. CVEK i RAVS zároveň upozorňuje, že zákonná povinnosť nebola zavedená z dôvodu riešenia špecifickej problematiky nezamestnanosti Rómov.
"Toto opatrenie je založené na občianskom princípe a týka sa všetkých poberateľov pomoci v hmotnej núdzi bez ohľadu na národnosť, resp. etnikum," uviedol rezort.
