Socialistické dievča muselo byť veselé, ale zas, nesmelo byť veselé príliš, pretože ak sa smialo, tiež to bolo podozrivé, takže sa muselo smiať len mierne. A ak bolo dievča vážne, ani to nebolo dobre.
„Socialistické dievča nesmelo mať na fotke rozkročené nohy, hoci predvádzalo športové oblečenie a stálo kdesi na skale,“ spomína dnes už s pobavením fotograf Ján Krížik. Pre časopis Dievča takmer od jeho začiatkov v roku 1972 až do zániku vytváral grafický dizajn a od konca sedemdesiatych rokov pôsobil aj ako fotograf.
Tvoriť na Slovensku módu vzletne a s invenciou, a prezentovať ju neodolateľne napriek bizarnostiam tých čias, nedostatku a obmedzujúcim pravidlám, bolo chvíľami skutočné umenie.
Akými evolučnými podobami prechádzala v časoch reálneho socializmu, ukazuje výstava Nech šije! v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.
Mapuje fenomény módneho priemyslu v rokoch 1945 - 1989 a odkrýva miestami absurdné zákonitosti socialistického odievania poznačeného totalitou. Cez autentické modely šiat a odevné doplnky, vzorkovníky, dobovú fotodokumentáciu aj priblížením histórie odevných podnikov či tvorbou módnych časopisov.
Svojpomocná produkcia
„Bola to tvorivá práca a za daných podmienok sme sa usilovali robiť ju čo najlepšie,“ hovorí o často improvizovaných podmienkach známy fotograf. I keď sa redakčný tím snažil, nemohli sa porovnávať s americkými módnymi titulmi, kde fotili dievčatá, ktoré prešli profesionálnymi kastingmi.
Naše modelky nemali žiadne školenia a zvlášť v Dievčati, kde začínali prakticky ešte v detskom veku, sa museli všetko učiť za pochodu - od líčenia až po pózy a gestá.
Fotografi ani modelky nemali žiadny servis ani asistentov, stávalo sa, že fotograf robil aj šoféra, chýbali vizážisti aj stylisti. „Pomáhali sme si, ako sa dalo, redaktorky učili modelky trošku sa primaľovať, povedal som im, ako má byť pre dané fotenie dievča nalíčené, kedy má mať výraznejšie namaľované oči, kedy lícne kosti. Pre každý prípad som so sebou nosil aj holiaci strojček, pretože holiť sa v tých časoch ešte nebola samozrejmosť a keď sa fotili plavky alebo šaty bez rukávov, bolo nevyhnutné riešiť aj takéto detaily,“ opisuje bežné strasti fotenia Krížik.
Zakázaný sexepíl
Módne časopisy boli vo svete často umelecký predmet sám osebe, bez ohľadu na to, aké modely a doplnky sa prezentovali, fotografia musela vyzerať úžasne. Portfóliá módnych fotografov boli záležitosťou prestíže. Fotografi sa uchádzali o lukratívne zákazky, pretože v nich mohli uplatniť aj svoje umelecké ambície.
