Keď sa správca mešity vybral v jedno júnové ráno v roku 2014 do práce, zostal ako obarený. Mešitu usadenú medzi mohutnými stromami ktosi zneuctil hanlivými kresbami a nápismi. „Na východnej strane stavby bolo nasprejované prasa - čo smerovalo k urážke našej komunity, boli tam aj ďalšie hanlivé obrázky a texty,” vysvetľuje starejší miestneho spoločenstva.
Zelená mešita - zelená je farbou islamu - s dvoma minaretmi podobnými kostolným vežiam, stojí v tieni briez a ďalších stromov na okraji dediny. Pár krokov odtiaľ sa nachádza veľký cintorín plný pomníkov s polmesiacmi. Niektoré z nich sú aj stáročia staré.

Moslimská dedina Kruszyniany sa nachádza na mieste, kde by ju v Európe čakal len málokto. Na severovýchode dominantne katolíckeho Poľska, len na skok od hraníc s Bieloruskom.
Bronislaw Talkowski, starejší miestnej stáročnej komunity poľských Tatárov vyznávajúcich islam, vtedy pripisoval vandalizmus organizovanej skupine. Dnes je o poznanie zdržanlivejší. Sedíme v turistami preplnenej tatárskej reštaurácii v Kruzsynianoch a vysvetľuje, že nešlo o nič vážne. Všetci miestni nemoslimovia sa podľa neho zachovali ukážkovo a trochu sa snaží tému zahovoriť. „Aj vojvoda (ekvivalent nášho župana, pozn. red.) prišiel už o dve hodiny a zastal sa nás,” vysvetľuje tento starší pán, ktorý nezaprie črty svojich predkov.
Talkowski pritom taktne zamlčiava vyhrážky, ktoré sa viacerým členom komunity začali objavovať v e-mailových schránkach či voľne na internete.
Stovky rokov si Tatári nažívali v Poľsku bez problémov. No situácia sa v posledných rokoch začína meniť.
Pôvodní poľskí moslimovia, inak suniti, majú obavy a musia na ne reagovať.
Poľskí moslimovia
Dejiny islamu v dnes dominantne katolíckom Poľsku sa píšu už celé storočia. Až donedávna sa však spájali prakticky len s Tatármi.
Prví Tatári sa v regióne Poľsko-litovskej únie usadili už na konci 14. storočia. Niektoré rodiny majú viac než šesťstoročné korene, hovorí štyridsiatnik Adam Jakubowski, člen správnej rady Tatárskej kultúrnej nadácie v Bialystoku na severovýchode Poľska.
Rodokmeň jeho rodiny pritom siaha viac než štyristo rokov do minulosti, chváli sa sediac pri stole s tradičnými tatárskymi sladkosťami a tureckou kávou.
Najviac Tatárov žilo v oblasti v 17. storočí - bolo ich až stotisíc.
Už vtedy sa ukázala spätosť Tatárov s regiónom nezávislá od ich odlišnej viery a etnicity. „Počas protitureckých bojov stáli Tatári po boku poľského kráľa Jána III. Sobieskeho a v bitke pri Parkáni, dnešnom Štúrove, mu jeden z nich dokonca zachránil život,“ vysvetľuje s entuziazmom Talkowski.