Keď 20. augusta 2015 obehla médiá tragická správa o zrážke dvoch lietadiel pri Červenom Kameni, ktorú neprežilo sedem ľudí, prečítal si ju aj Michal Oravec. Bol doma a rozmýšľal, čo sa stalo. Pred pár hodinami ešte sedel v jednom z lietadiel aj on.
Pár sekúnd na rekord
Štvrtkové ráno sa začalo ako každé iné. Len mierna nervozita, či sa podarí hromadný zoskok a či bude potrebný jeden pokus, alebo viac. Michal Oravec a ostatní nadšenci skákania s padákom chceli prekonať slovenský rekord v počte naraz sa držiacich ľudí vo voľnom páde. Pri prvom pokuse mali padať v 33-člennej a pri druhom v 40-člennej formácii.
„Pokusov sme mohli mať niekoľko, ale vždy len necelú minútu na to, aby sme vyskočili z dvoch lietadiel, prileteli k sebe, chytili sa, pustili a postupne začali otvárať padáky,“ opisuje Michal Oravec.
Choreografia bola daná a presne dohodnutá. Usporiadanie sa vo formácii malo zabrať 40 až 50 sekúnd, pričom sa stačilo dotknúť všetkými paragánmi, aby bol rekord platný.
Dva L-410 Turbolety boli rozdelené podľa farieb. Modrý a červený. Vlastnú farbu mala aj každá posádka. Postup bol jasný. Najskôr vyskočia červení, potom modrí. Poradie určovala ich hmotnosť. Najťažší boli prví, postupne sa mali pridávať ľahší a ľahší. Bez mien, označovali sa podľa pozície vo formácii. A1, A2, B3, B16, SF.
Priebeh bol premyslený do posledného detailu. Výskok z lietadla naplánovali vo výške 4000 metrov nad povrchom, rozchody z formácie vo výškach 1800, 1500 a 1300 metrov. Ak by otvárali padáky všetci naraz, mohli by jeden do druhého naraziť.
Ostávalo vystúpať do potrebnej výšky. Sedemnásť parašutistov a dvaja piloti v každom lietadle plus jeden kameraman. Dokopy tridsaťosem ľudí.
33 parašutistov malo vyskočiť z dvoch lietadiel. Podľa pripraveného plánu. (zdroj: facebook Správy RTVS)Kusy lietadla vo vzduchu
Lietadlá sa odlepili od zeme a začali stúpať. Jedno vedľa druhého. O dvadsaťpäť minút mali byť v požadovanej výške.
Niektorí paragáni sa rozprávali, Michal Oravec bol ticho a mal zatvorené oči. Opakoval si choreografiu.
„Priblížim sa k A9 a chytím ho za nohu. Potom podám pravú ruku A10, nechám sa chytiť za nohu a počkám, kým prilba zapípa, že je čas rozdeliť sa a otvoriť padák.“
Automatický výškomer si nastavil ešte na zemi. Teraz čakal na povel, kedy zasvieti zelené svetlo. Nedočkal sa. Po necelých desiatich minútach sa 1300 metrov nad zemou začalo lietadlo triasť a hýbať doľava, doprava, hore, dole. Taký let nezažil nikdy predtým.
„Heeej!“ kričali parašutisti na pilota. „Čo robíš?!“
Michal otvoril oči a otočil sa. Sedel chrbtom k dverám. Keď zbadal blížiace sa vedľajšie lietadlo, pochopil, že rekord sa dnes nepodarí. Že bude vôbec úspech, ak sa celá posádka v akejkoľvek formácii dostane späť na zem.
