SME
Štvrtok, 1. december, 2022 | Meniny má Edmund

Prežila Ravensbrück: Bola to doba, v ktorej nehodno žiť

„To je kapitola života, ktorú buď uzavrieme a budeme ďalej normálne žiť, alebo ju neuzavrieme a všetci sa zbláznime.“

Agneša Krahulcová-HerzováAgneša Krahulcová-Herzová

Agneša Krahulcová-Herzová sa narodila 4. augusta 1922 vo Veľkej Lomnici v nemecky hovoriacej židovskej rodine. Na svoje detstvo so sestrou Juditou spomína ako na ostrov pokoja.

Agnešini starí rodičia vlastnili v Prešove bryndziareň, jej otec František pracoval ako poľnohospodársky správca veľkostatku neďaleko Spišskej Novej Vsi. František bol jednoduchý a príjemný človek, vždy mal veľa priateľov. Deti pobádal k učeniu.

V rodine Herzovcov žila „Fräulein", Nemka z českého pohraničia, ktorá matku aj dcéry učila po nemecky. Nemčina bola spoločným jazykom Agnešiných rodičov a oni prísne dbali o to, aby sa dcéry učili spisovný jazyk, a nie nárečie používané na Spiši.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spišský región bol počas prvej republiky kultúrne a národnostne pestrý. V zhode tu žili najmä Nemci, Slováci, Maďari a Židia a obvykle sa každý dorozumel aspoň dvoma jazykmi.

Židovská komunita v regióne bola v tých časoch silno zastúpená, avšak rodičia boli nábožensky vlažní a deti si nevytvorili silné puto k židovstvu a k viere.

Dievčatá mali na vidieku šťastné detstvo. Hoci otcovo podnikanie neskôr skrachovalo a finančná situácia už nebola taká priaznivá, rodina urobila všetko pre to, aby dcéra mohla študovať.

Keď otec prišiel o statok, dostal možnosť starať sa o menšie hospodárstvo v Chraste nad Hornádom, akoby načierno. Matka šila šnurovačky. V období, keď sa Hitler v Nemecku dostal k moci, sa Agneša stala študentkou slovenského osemročného gymnázia v Kežmarku.

SkryťVypnúť reklamu

Keď sa koncom tridsiatych rokov začala v Československu zhoršovať spoločensko-politická situácia, väčšina židovských rodín sa rozhodla vybrať svoje deti z gymnázia.

Agneša ešte stihla ukončiť štúdium a zmaturovať na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, ale písal sa rok 1940 a na Slovensku už v plnom prúde prebiehalo antisemitské štvanie. Vtedy ešte netušila, že jej svet sa obráti hore nohami.

Odrazu boli nepriatelia

S protižidovskými opatreniami začala už autonómna vláda Jozefa Tisa v roku 1938, teda ešte pred priamym nátlakom nacistického Nemecka. Rozsah opatrení sa sústavne rozširoval.

Slovenskí Židia boli najskôr vylučovaní zo štátnej služby, boli im odobraté podniky a majetky, nemohli pracovať v slobodných povolaniach. Režim ich neskôr úplne spoločensky izoloval, najmä zákazom vstupu na verejné miesta a voľného cestovania.

SkryťVypnúť reklamu

V rámci arizácie židovských podnikov v roku 1941 Agnešini starí rodičia prišli o bryndziareň.

„Nebolo to obdobie, v ktorom by bolo hodno žiť. A teraz nemyslím moju situáciu alebo nejakej židovskej rodiny. Ľudia, ktorí tu žili, pracovali a priatelili sa, odrazu stáli proti sebe ako nepriatelia. Bola to hnusná doba,“ hovorí Agneša.

Agnešin otec, sám Nemec, mal veľa nemeckých priateľov. Niektorí za ním chodievali aj vtedy, keď už platili protižidovské zákony. Keďže bol hospodársky dôležitý, načas dostal výnimku, ktorá platila aj na manželku, ale na deti sa nevzťahovala. Bolo zrejmé, že v Kežmarku nemôžu zostať.

Pravdepodobne vďaka priateľom sa rodine podarilo získať falošné doklady a emigrovať za príbuznými do Budapešti. V čase, keď na Slovensku vláda začala s deportáciami židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov, Budapešť im načas poskytla ochranu. Pre bezpečnosť sa rozdelili.

SkryťVypnúť reklamu

Agneša so sestrou bývali u nemeckého vysokoškolského profesora. Ten sa s manželkou staral o štyri zverené deti. Statočný profesor bol odhodlaný deti učiť, čo predstavovalo v čase neustáleho nebezpečenstva veľké riziko. V Budapešti žila Agneša tri roky.

V tomto období stretla aj svoju životnú lásku – Juraja Krahulca z Bratislavy.

Prečítajte si tiež: Pred cestou sme vtipkovali, spomínajú ženy z prvého transportu do Osvienčimu Čítajte 

Hlboko v nevedomí

Ani v emigrácii sa mladým ľuďom nepodarilo uniknúť pred mašinériou nacistického režimu. Po nemeckej invázii na jar roku 1944 horthyovské Maďarsko začalo s transportmi židovského obyvateľstva.

Tie trvali do júla, keď boli po hrozných svedectvách slovenských utečencov z Osvienčimu Vrbu a Wetzlera a po tlaku svetových osobností načas zastavené. Po dosadení pronacistickej vlády ich opäť obnovili.

Pravdepodobne v zimných mesiacoch 1944 boli Agneša a Juraj Krahulec deportovaní do koncentračných táborov v Nemecku a Rakúsku. Matku a sestru Judit deportovali tiež, ale podarilo sa im zostať spolu.

SkryťVypnúť reklamu

Otca odvliekli do Osvienčimu, najväčšieho nacistického tábora, kde skončila väčšina budapeštianskych Židov.

„Niekedy sa čudujem, odkiaľ sa v mojom živote nabralo toľko šťastia, že som túto dobu prežila. A je to šťastie? Niekedy pochybujem.“

Agneša Krahulcová-Herzová

Obraz vagóna smerujúceho do ženského tábora v Ravensbrücku, kde zahynula aj Milena Jesenská, je v Agnešinej pamäti stále živý. Spomienky na toto obdobie sú však uložené hlboko v nevedomí: „Na veľa vecí si nespomínam. Stalo sa mi to.“

Agneša ťažko pracovala v továrenskej výrobe. Schopnosť pracovať znamenala nádej na prežitie.

„Prakticky v ktorejkoľvek hodine sa mohlo stať niečo, čo by mi mohlo vziať život. A ja som to zatlačila, akoby to neexistovalo. A to skutočné nebezpečenstvo, Osvienčim, to som si uvedomila, až keď už pomaly ani neexistoval, spomína Agneša.

Na jar 1945 už bolo evidentné, že sa blíži Červená armáda. Velitelia SS potrebovali narýchlo zahladiť stopy, preto nariadili pochod väzenkýň smerom na sever. Na pochode smrti sa zúčastnili tisíce žien. Červenou armádou boli oslobodené 30. apríla 1945.

SkryťVypnúť reklamu

„Niekedy sa čudujem, odkiaľ sa v mojom živote nabralo toľko šťastia, že som túto dobu prežila. A je to šťastie? Niekedy pochybujem,“ pýta sa Agneša.

Hnev na osud

Keď sa najbližšia rodina po skončení vojny opäť zišla, bolo neľahké vyrovnať sa so zážitkami uplynulých mesiacov. Zdalo sa ťažko uveriteľné, že z najužšej rodiny všetci prežili.

„Mama vtedy povedala: ,To je kapitola života, ktorú buď uzavrieme a budeme ďalej normálne žiť, alebo ju neuzavrieme a všetci sa zbláznime.‘“

Otec však následkom veľkého utrpenia podľahol.

Po oslobodení sa Agneša s Jurajom zosobášili. Obaja dočasne zanevreli na Slovensko. „Hnevala som sa na osud, že som sa narodila Židovkou, že vôbec existujú Židia, hnevala som sa na tieto poondiate časy.“

Manželia sa presťahovali do Prahy, kde vyštudovali farmaceutickú fakultu. Narodili sa im dve deti. V Prahe zostali žiť dlhé roky: Agneša pracovala ako lekárnička a Juraj sa venoval výrobe dámskych kabeliek.

SkryťVypnúť reklamu

Priateľstvo nemeckého profesora s rodinou pokračovalo aj dlho po skončení vojny.

Pamätníčka je presvedčená, že na minulosť sa zabudnúť nedá a nedá sa ani odstrihnúť a začať úplne odznova, no nezostala v nej žiadna zlosť, ani hnev či urážka.

O politiku sa veľmi nezaujímala, zakúsila však, ako veľmi ovplyvňuje ľudí: „Schválne a vedome tomu druhému ublížiť a vedieť, že to môže mať hrozné následky, neviem, odkiaľ sa to v ľuďoch berie. A tá doba nezmizla. Tá je tu. Ľudia to v sebe nosia.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  2. Ťažko uveriť, že aj takto kvalitne sa dá študovať na Slovensku
  3. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  4. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  5. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  6. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  7. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  8. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  1. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  2. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  3. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  4. Ako sa účinne vyrovnať s energetickou krízou? Spôsobov je viac
  5. SPŠ strojnícka v Prešove úspešne realizuje program Erasmus+
  6. Kríza nie je dôvodom na zmrazovanie miezd
  7. Zmeny v systéme revíznych postupov
  8. Prvotriedne služby, nikoho iného by sme už nebrali
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 14 926
  2. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 919
  3. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 5 545
  4. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 5 195
  5. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 2 062
  6. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc 1 354
  7. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás. 1 097
  8. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 1 070
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu