SME

Prežila Ravensbrück: Bola to doba, v ktorej nehodno žiť

„To je kapitola života, ktorú buď uzavrieme a budeme ďalej normálne žiť, alebo ju neuzavrieme a všetci sa zbláznime.“

Agneša Krahulcová-HerzováAgneša Krahulcová-Herzová

Agneša Krahulcová-Herzová sa narodila 4. augusta 1922 vo Veľkej Lomnici v nemecky hovoriacej židovskej rodine. Na svoje detstvo so sestrou Juditou spomína ako na ostrov pokoja.

Agnešini starí rodičia vlastnili v Prešove bryndziareň, jej otec František pracoval ako poľnohospodársky správca veľkostatku neďaleko Spišskej Novej Vsi. František bol jednoduchý a príjemný človek, vždy mal veľa priateľov. Deti pobádal k učeniu.

V rodine Herzovcov žila „Fräulein", Nemka z českého pohraničia, ktorá matku aj dcéry učila po nemecky. Nemčina bola spoločným jazykom Agnešiných rodičov a oni prísne dbali o to, aby sa dcéry učili spisovný jazyk, a nie nárečie používané na Spiši.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spišský región bol počas prvej republiky kultúrne a národnostne pestrý. V zhode tu žili najmä Nemci, Slováci, Maďari a Židia a obvykle sa každý dorozumel aspoň dvoma jazykmi.

Židovská komunita v regióne bola v tých časoch silno zastúpená, avšak rodičia boli nábožensky vlažní a deti si nevytvorili silné puto k židovstvu a k viere.

Dievčatá mali na vidieku šťastné detstvo. Hoci otcovo podnikanie neskôr skrachovalo a finančná situácia už nebola taká priaznivá, rodina urobila všetko pre to, aby dcéra mohla študovať.

Keď otec prišiel o statok, dostal možnosť starať sa o menšie hospodárstvo v Chraste nad Hornádom, akoby načierno. Matka šila šnurovačky. V období, keď sa Hitler v Nemecku dostal k moci, sa Agneša stala študentkou slovenského osemročného gymnázia v Kežmarku.

SkryťVypnúť reklamu

Keď sa koncom tridsiatych rokov začala v Československu zhoršovať spoločensko-politická situácia, väčšina židovských rodín sa rozhodla vybrať svoje deti z gymnázia.

Agneša ešte stihla ukončiť štúdium a zmaturovať na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, ale písal sa rok 1940 a na Slovensku už v plnom prúde prebiehalo antisemitské štvanie. Vtedy ešte netušila, že jej svet sa obráti hore nohami.

Odrazu boli nepriatelia

S protižidovskými opatreniami začala už autonómna vláda Jozefa Tisa v roku 1938, teda ešte pred priamym nátlakom nacistického Nemecka. Rozsah opatrení sa sústavne rozširoval.

Slovenskí Židia boli najskôr vylučovaní zo štátnej služby, boli im odobraté podniky a majetky, nemohli pracovať v slobodných povolaniach. Režim ich neskôr úplne spoločensky izoloval, najmä zákazom vstupu na verejné miesta a voľného cestovania.

SkryťVypnúť reklamu

V rámci arizácie židovských podnikov v roku 1941 Agnešini starí rodičia prišli o bryndziareň.

„Nebolo to obdobie, v ktorom by bolo hodno žiť. A teraz nemyslím moju situáciu alebo nejakej židovskej rodiny. Ľudia, ktorí tu žili, pracovali a priatelili sa, odrazu stáli proti sebe ako nepriatelia. Bola to hnusná doba,“ hovorí Agneša.

Agnešin otec, sám Nemec, mal veľa nemeckých priateľov. Niektorí za ním chodievali aj vtedy, keď už platili protižidovské zákony. Keďže bol hospodársky dôležitý, načas dostal výnimku, ktorá platila aj na manželku, ale na deti sa nevzťahovala. Bolo zrejmé, že v Kežmarku nemôžu zostať.

Pravdepodobne vďaka priateľom sa rodine podarilo získať falošné doklady a emigrovať za príbuznými do Budapešti. V čase, keď na Slovensku vláda začala s deportáciami židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov, Budapešť im načas poskytla ochranu. Pre bezpečnosť sa rozdelili.

SkryťVypnúť reklamu

Agneša so sestrou bývali u nemeckého vysokoškolského profesora. Ten sa s manželkou staral o štyri zverené deti. Statočný profesor bol odhodlaný deti učiť, čo predstavovalo v čase neustáleho nebezpečenstva veľké riziko. V Budapešti žila Agneša tri roky.

V tomto období stretla aj svoju životnú lásku – Juraja Krahulca z Bratislavy.

Prečítajte si tiež: Pred cestou sme vtipkovali, spomínajú ženy z prvého transportu do Osvienčimu Čítajte 

Hlboko v nevedomí

Ani v emigrácii sa mladým ľuďom nepodarilo uniknúť pred mašinériou nacistického režimu. Po nemeckej invázii na jar roku 1944 horthyovské Maďarsko začalo s transportmi židovského obyvateľstva.

Tie trvali do júla, keď boli po hrozných svedectvách slovenských utečencov z Osvienčimu Vrbu a Wetzlera a po tlaku svetových osobností načas zastavené. Po dosadení pronacistickej vlády ich opäť obnovili.

Pravdepodobne v zimných mesiacoch 1944 boli Agneša a Juraj Krahulec deportovaní do koncentračných táborov v Nemecku a Rakúsku. Matku a sestru Judit deportovali tiež, ale podarilo sa im zostať spolu.

SkryťVypnúť reklamu

Otca odvliekli do Osvienčimu, najväčšieho nacistického tábora, kde skončila väčšina budapeštianskych Židov.

„Niekedy sa čudujem, odkiaľ sa v mojom živote nabralo toľko šťastia, že som túto dobu prežila. A je to šťastie? Niekedy pochybujem.“

Agneša Krahulcová-Herzová

Obraz vagóna smerujúceho do ženského tábora v Ravensbrücku, kde zahynula aj Milena Jesenská, je v Agnešinej pamäti stále živý. Spomienky na toto obdobie sú však uložené hlboko v nevedomí: „Na veľa vecí si nespomínam. Stalo sa mi to.“

Agneša ťažko pracovala v továrenskej výrobe. Schopnosť pracovať znamenala nádej na prežitie.

„Prakticky v ktorejkoľvek hodine sa mohlo stať niečo, čo by mi mohlo vziať život. A ja som to zatlačila, akoby to neexistovalo. A to skutočné nebezpečenstvo, Osvienčim, to som si uvedomila, až keď už pomaly ani neexistoval, spomína Agneša.

Na jar 1945 už bolo evidentné, že sa blíži Červená armáda. Velitelia SS potrebovali narýchlo zahladiť stopy, preto nariadili pochod väzenkýň smerom na sever. Na pochode smrti sa zúčastnili tisíce žien. Červenou armádou boli oslobodené 30. apríla 1945.

SkryťVypnúť reklamu

„Niekedy sa čudujem, odkiaľ sa v mojom živote nabralo toľko šťastia, že som túto dobu prežila. A je to šťastie? Niekedy pochybujem,“ pýta sa Agneša.

Hnev na osud

Keď sa najbližšia rodina po skončení vojny opäť zišla, bolo neľahké vyrovnať sa so zážitkami uplynulých mesiacov. Zdalo sa ťažko uveriteľné, že z najužšej rodiny všetci prežili.

„Mama vtedy povedala: ,To je kapitola života, ktorú buď uzavrieme a budeme ďalej normálne žiť, alebo ju neuzavrieme a všetci sa zbláznime.‘“

Otec však následkom veľkého utrpenia podľahol.

Po oslobodení sa Agneša s Jurajom zosobášili. Obaja dočasne zanevreli na Slovensko. „Hnevala som sa na osud, že som sa narodila Židovkou, že vôbec existujú Židia, hnevala som sa na tieto poondiate časy.“

Manželia sa presťahovali do Prahy, kde vyštudovali farmaceutickú fakultu. Narodili sa im dve deti. V Prahe zostali žiť dlhé roky: Agneša pracovala ako lekárnička a Juraj sa venoval výrobe dámskych kabeliek.

SkryťVypnúť reklamu

Priateľstvo nemeckého profesora s rodinou pokračovalo aj dlho po skončení vojny.

Pamätníčka je presvedčená, že na minulosť sa zabudnúť nedá a nedá sa ani odstrihnúť a začať úplne odznova, no nezostala v nej žiadna zlosť, ani hnev či urážka.

O politiku sa veľmi nezaujímala, zakúsila však, ako veľmi ovplyvňuje ľudí: „Schválne a vedome tomu druhému ublížiť a vedieť, že to môže mať hrozné následky, neviem, odkiaľ sa to v ľuďoch berie. A tá doba nezmizla. Tá je tu. Ľudia to v sebe nosia.“

Autor: Eva McDaniel

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Spoločnosť sa dištancuje od falošnej investície
  2. Potrebujete vypnúť, ale letná dovolenka je ešte v nedohľadne?
  3. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  4. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  5. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  6. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  7. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  8. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  1. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  2. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  3. Spoločnosť sa dištancuje od falošnej investície
  4. Potrebujete vypnúť, ale letná dovolenka je ešte v nedohľadne?
  5. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  6. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL
  7. V Polkanovej zasadili dobrovoľníci les budúcnosti
  8. Drevo v lese nie je dôkaz viny:Inšpekcia dala LESOM SR za pravdu
  1. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 11 371
  2. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 5 837
  3. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 5 217
  4. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 4 623
  5. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 2 342
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 089
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 1 736
  8. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 1 473
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Kolóna áut v súvislosti s čiastočným obmedzením cesty 1/18 pod Strečnom.

Firma má pracovať aj cez víkendy a sviatky.


1
Minister zdravotníctva Kamil Šaško.

Lekárov vyzýva, aby dôslednejšie zvažovali ich predpis


TASR 5
Maďarský premiér Viktor Orbán.

Maďarský premiér sa stretol aj s prezidentom.


TASR 6
Juraj Šeliga

Šeliga ponúkol Zurianovi dokumenty, týkajúce sa prípadu.


SITA 7
SkryťZatvoriť reklamu