BRATISLAVA. Ak v nezávislosť súdov verí len jedna pätina občanov Slovenska, je to vážny signál najmä pre sudcov samotných.
Domnieva sa tak sudcovské združenie Za otvorenú justíciu (ZOJ) v reakcii na najnovšie porovnávacie hodnotenie právnych systémov v EÚ, ktoré zverejnila v pondelok (10.4.) Európska komisia.
Nízka dôvera
Slovenská verejnosť dôveruje podľa hodnotenia v nezávislosť súdov najmenej v celej EÚ.
Na takto nízkej dôvere má podľa ZOJ výrazný podiel 17-ročné pôsobenie Štefana Harabina vo vrcholných justičných pozíciách, ktoré by bez politickej podpory nebolo možné.
"Za stav súdnictva zodpovedá súdna moc spolu s mocou výkonnou a zákonodarnou. Alarmujúce výsledky vnímania nezávislosti slovenských súdov preto zaväzujú všetky tri moci, aby dokázali nájsť taký spôsob správy justície, aby boli výrazne eliminované možnosti priameho prenikania politických záujmov do rozhodovania súdov," vyhlásila prezidentka ZOJ Katarína Javorčíková.
Podľa nej je tiež na sudcoch, aby nepodľahli žiadnym tlakom a zásahom do výkonu súdnictva zo strany vlády a politikov.
Efektivita, kvalita a nezávislosť justície
EK sa pri každoročnom komparatívnom hodnotení právnych systémov sústreďuje na vyhodnotenie troch hlavných parametrov - efektivity, kvality a nezávislosti justície.
Slovenská verejnosť podľa tohto hodnotenia dôveruje v nezávislosť súdov najmenej v celej EÚ. Za hlavný dôvod nedôvery oslovení respondenti aj firmy označili zasahovanie alebo nátlak vlády a politikov na súdy.
Slovensko patrí medzi členské štáty s najdlhším trvaním občianskych a obchodných sporov. Na poslednej priečke v nezávislosti súdov sa Slovensko umiestnilo aj v rebríčku Svetového ekonomického fóra.
Vo februári vydala EK odporúčania, v ktorých Slovensku rovnako vyčítala nedostatky v nezávislosti súdov, príliš malý pokrok smerom k efektivite právneho systému a nízku vymožiteľnosť práva.
