BRATISLAVA. Sudca Najvyššieho súdu SR Miroslav Gavalec, sudkyňa Okresného súdu Lučenec Kristína Glezgová, sudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Ján Hrubala a sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Katarína Javorčíková sú prví známi kandidáti na členov Súdnej rady SR.
V stredu uplynie termín na predkladanie návrhov predsedníčke rady Jane Bajánkovej do májovej voľby.
Predložených 16 kandidátov
Túto štvoricu nominovalo združenie Sudcovia za otvorenú justíciu (ZOJ). Informáciu agentúre SITA poskytla prezidentka združenia Katarína Javorčíková.
Z kancelárie Súdnej rady SR potvrdili, že zatiaľ bolo predložených 16 kandidátov. Mená všetkých plánujú zverejniť po uplynutí lehoty na ich predkladanie.
Súdnu radu tento rok čaká výrazná personálna obmena, najprv sudcovia 23. mája zvolia osem členov zo svojich radov.
V júni uplynie funkčné obdobie nominantke parlamentu Alene Šiškovej, v septembri dvom nominantom vlády Eve Fulcovej a Ľubošovi Sádovskému.
Vylúčený možný konflikt záujmov
ZOJ považuje za správne po prvýkrát vylúčenie kandidatúry sudcov, ktorí súčasne vykonávajú aj funkciu predsedov súdov.
Je tak u nich vylúčený možný konflikt záujmov medzi požiadavkami vládnej a súdnej moci pri rozhodovaní v súdnej rade, uvádza sa v stanovisku združenia ZOJ.
Nové zloženie súdnej rady by malo zaručiť zmenu spôsobu jej doterajšieho fungovania, ktoré bolo často právom kritizované.
Najmä odstrániť z jej rozhodovania prvky diskriminácie a podozrení z podliehania jej členov politickej vôli, ako napríklad pri kauze zvolenia Radoslava Procházku, pripomína ZOJ.
„Súdna rada nevyhnutne potrebuje prirodzený rešpekt a dôveru sudcov aj verejnosti, od čoho sa vo veľkej miere odvíja dôveryhodnosť celého súdnictva. Jej členovia by preto mali byť sudcovia s jasne vymedzeným hodnotovým systémom, ktorí sú schopní aj verejne zdôvodniť svoje rozhodnutie a pri ochrane konkrétnych sudcov alebo kritike súdnictva ako celku sa neboja vplyvu svojich nadriadených alebo politikov,“ zdôrazňuje sa v informácii ZOJ.
Miroslav Gavalec
Miroslav Gavalec je sudcom od roku 2001. Po pôsobení v rôznych právnických povolaniach, ako aj na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, začal vykonávať funkciu sudcu na Okresnom súde Bratislava III, v roku 2005 bol preložený na Najvyšší súd (NS) SR.
V súčasnosti je riadiaci predseda senátu v správnom kolégiu na NS SR. Zúčastnil sa študijných stáží na Conseil d´Etat v Bruseli a na Mark- och miljödomstolen, Växjö tingsrätt vo Švédsku so zameraním na ochranu životného prostredia, ako aj fiškálnych sporov. Je autorom alebo spoluautorom viacerých knižných publikácií.
Kristína Glezgová
Kristína Glezgová po ukončení právnického štúdia pôsobila v období rokov 1979 až 1989 ako trestná prokurátorka. Ako sudkyňa začala pôsobiť v roku 1990 v Rimavskej Sobote. V rokoch 1993 až 1997 pôsobila na Krajskom súde v Prahe. Následne v rokoch 1998 až 2000 pracovala ako advokátka. V roku 2000 bola opätovne vymenovaná do funkcie sudcu a bola pridelená na Okresný súd v Lučenci, kde pôsobí doteraz. V rokoch 2012 až 2015 vykonávala funkciu predsedníčky tohto súdu. Aktívne pracovala aj v sudcovskej samospráve.
Ján Hrubala
Ján Hrubala v rokoch 1988 – 1996 pôsobil ako sudca Okresného a neskôr Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde na obidvoch týchto súdoch istý čas zastával aj funkciu podpredsedu súdu pre trestný úsek a bol tiež predsedom stredoslovenskej sekcie Združenia sudcov Slovenska. V roku 1996 sa stal advokátom, pričom v rámci advokácie sa venoval konceptu presadzovania práva vo verejnom záujme, najmä v občiansko-právnych, správnych a ústavných kauzách. Dva roky pred opätovným vymenovaním za sudcu bol riaditeľom Odboru boja proti korupcii Úradu vlády SR a tiež členom Legislatívnej rady vlády SR. V súčasnosti je riadiacim predsedom jedného zo senátov Špecializovaného trestného súdu, predsedom sudcovskej rady tohto súdu či externým členom Pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Je autorom a spoluautorom viacerých knižných publikácií a odborných článkov, ktoré uverejňuje najmä v časopise Justičná revue.
Katarína Javorčíková
Katarína Javorčíková je sudkyňou od roku 1992. Po ukončení štúdia na Právnickej fakulte UK v Bratislave pôsobila v rokoch 1980 až 1992 vo funkcii trestnej prokurátorky na Okresnej prokuratúre Bratislava IV a neskôr na Krajskej prokuratúre v Bratislave. Po vytvorení obchodných súdov bola v roku 1992 vymenovaná do funkcie sudkyne Krajského súdu v Bratislave, kde pracuje doteraz. Až do roku 2008 sa špecializovala na zmenkové právo a aktívne prednášala na túto tému pre Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru a aj v rámci Justičnej akadémie. V rokoch 2006 až 2008 vykonávala funkciu predsedníčky obchodnoprávneho kolégia. V roku 2008 bola preložená na občianskoprávne kolégium, kde doposiaľ pôsobí vo funkcii predsedníčky senátu. Na Krajskom súde v Bratislave bola dve funkčné obdobia predsedníčkou sudcovskej rady a kolégia predsedov sudcovských rád, deväť rokov pôsobila najprv ako podpredsedníčka a neskôr ako predsedníčka bratislavskej sekcie Združenia sudcov Slovenska.
Všetci štyria kandidáti spoluzakladali združenie Sudcovia za otvorenú justíciu.
