Veronika sa prvý raz o partnerovej závislosti dozvedela po polroku. Vďaka obyčajnému nákupu v obchode. Keď sa z neho ani po hodine nevracal, vybrala sa ho hľadať. Zamierila priamo k obchodu, ktorý susedí s krčmou. Ďalej ísť nemusela. Našla pred ňou jeho bicykel a vnútri muža sediaceho pri automate.
Na otázku, či hráva automaty, odpovedal nie, že to len tak, len teraz a ono to vlastne nie je tak, ako to vyzerá. Nepôsobil na ňu ako klamár. Domov chodil načas a ak aj náhodou meškal, dokázal sa vyhovoriť.
„Bol som dlhšie v práci, mešká autobus, idem na chvíľu s kolegom, má nejaké problémy,“ spomína Veronika na výhovorky, ktoré sypal z rukáva.
Keď sa začali opakovať, prestala ho upodozrievať a prijala to ako skutočnosť. Môj muž je závislý od automatov.
Navrhla mu návštevu odborníka alebo liečenie, no zakaždým sa začal smiať a nesúhlasil. Vyskúšala dočasné vyhodenie z bytu a nepomohlo ani to, že sa im v tom čase narodil syn.
Ako je to na Slovensku
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií je takýchto rodín na Slovensku niekoľko stoviek. V roku 2015 bolo v psychiatrických zdravotníckych zariadeniach hospitalizovaných 353 pacientov s diagnózou patologické hráčstvo, roky predtým 349 a 290.
Údaj o výške vkladov do hazardných hier však predpokladá tisícky, ak nie až desaťtisíce hráčov. V roku 2014 dosiahla výška vkladov do hazardných hier viac ako 2,5 miliardy eur. Ak by priemerný hráč ročne stavil stotisíc eur, muselo by ich byť 25-tisíc, aby dosiahli výsledné číslo 2,5 miliardy eur. Za tú sumu by sme mohli 25 rokov financovať chod všetkých hasičských jednotiek, 10 rokov platiť pomoc pre zdravotne postihnutých a pokryť celoročné výdavky na vzdelávanie a školstvo.
„Samotná skutočnosť, že sa niekto z rodiny stal závislým od hazardného hrania, závažným spôsobom ovplyvňuje až devastuje fungovanie rodinného prostredia. V prvom rade je to rodina, ktorá sama potrebuje pomoc,“ hovorí Ludvik Nábělek, prednosta Psychiatrickej kliniky fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici.
Kým hráči každodenne zvyšujú vklady, spoluzávislé osoby rozmýšľajú, ako situáciu riešiť. Nemajú sa o čo oprieť a informácie získavajú len od iných partneriek gamblerov či z kníh. Pritom majú len dve možnosti. Liečenie alebo rozchod.
Veronika sa o ne pokúsila. V oboch prípadoch neúspešne. S gamblerom žije tri roky a rodinný dlh zatiaľ narástol na takmer tristotisíc eur.
„Hráč sa málokedy prizná a prijme podmienky. Stále sa snaží klamať a zatĺkať. Dôsledkom je opakované striedanie obdobia nádeje a zúfalstva s hrubým narušením rodinných vzťahov,“ približuje Ludvik Nábělek.
O ukončenie vzťahu sa Veronika pokúša aj naďalej, no pre nízky rodičovský príspevok partnera potrebuje.
Namiesto toho však narastá dlh a pribúdajú aj plány, ako od neho definitívne odísť.
Pacienti prichádzajú domov z liečenia zmenení. Väčšinou bývajú plní optimizmu a predsavzatí nehrať. (zdroj: Gabriel Kuchta - SME)Všetko pre rodinu?
Inú skúsenosť má Češka Martina Bittnerová, ktorá zhrnula svoj príbeh do pripravovanej knihy Život s gamblerem. „Partner sa so závislosťou priznal sám,“ hovorí pre SME Bittnerová.
„Vieš, čo je to gambler?“ spýtal sa jej o štvrtej ráno po párty v jednom pražskom klube.
„Veľmi nie. Prečo?“
„Lebo ja s tým mám problémy.“
Začalo sa to už v deväťdesiatych rokoch, dávno pred ich vzťahom. K automatom ho priviedol kolega, ktorému sa sťažoval, že má toho v práci veľa.
„Počuj, ja keď mám toho dosť, chodím si zahrať. Uvoľním sa a je mi lepšie. Môžeme ísť spolu.“
O pár hodín neskôr sedeli pri automate obaja. Jednému mizli bankovky v automate v sekundách, druhý ani nevedel, kde sa peniaze vkladajú.
