PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV OD POST BELLUM

Akcia K: Literatúra mu pomohla prežiť Jáchymov

V noci z 13. na 14. apríla v roku 1950 presne o polnoci Štátna bezpečnosť s komunistickou milíciou násilím vnikla do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov na Slovensku.

(Zdroj: Archív J. B.)

Ján Brichta sa narodil 8. novembra 1928 v Jablonovom na Záhorí, kde vyrastal v skromných pomeroch roľníckej rodiny. Po maturite absolvoval šesť semestrov v saleziánskom pedagogickom študentáte v Šaštíne.

V apríli 1950 tu Jána aj jeho spolužiakov zastihla Akcia K, ktorou sa komunistický režim pokúsil o násilnú likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov v Československu.

O niekoľko dní všetkých naložili do autobusov a odviezli do sústreďovacieho kláštora v Podolínci. „Chceli nás odlákať od nášho povolania, od nášho životného programu,“ hovorí Brichta.

Koncom augusta ich síce prepustili domov, no tam ich už čakal povolávací rozkaz do PTP. „Namiesto štúdia nám dali do ruky lopaty a čakany,“ spomína Ján.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: AKCIA K: Ján Švolík (86) si spomína na pohnuté osudy rehoľníkov

Ján musel nastúpiť do tábora Libavá neďaleko Olomouca, kde panoval tvrdý režim.

Kým bol v Libavej, jeho rodičov navštívil salezián poverený organizovaním úteku do Talianska, čakalo sa však na návrat pátra Zemana, ktorý sprevádzal už prvú skupinu utečencov.

Jánova skupina mala odísť koncom októbra, no Ján pre prieťahy v Libavej svoju skupinu nestihol.

Zostal však v kontakte s kňazmi, ktorí pripravovali ďalšie úteky, napríklad so Štefanom Sandtnerom, ktorý bol v tom čase ťažko chorý a liečil sa v štátnej nemocnici v Bratislave.

Plánovanie úteku

So Sandtnerom sa dohodol, že ho každý týždeň navštívi a pripravia nový plán úteku. Páter mu dal desať obálok s menami ľudí, ktorí mali tvoriť ďalšiu skupinu utečencov.

Ján osobne odovzdával odkazy o plánovanom odchode po celom Slovensku. Keď o výsledku chcel informovať pátra Sandtnera, až po mnohých komplikáciách ho za ním pustili.

Vtedy sa Ján dozvedel, že so skupinou pôjde aj on. Ešte v tú noc sa vrátil domov do Jablonového, aby sa pripravil na odchod do zahraničia.

Ján odišiel do Šaštína, kde sa stretol so skupinou študentov i niekoľkých starších kňazov, na ktorých bol vydaný zatykač. Nadránom 8. apríla 1951 sa vydali na pochod k hraniciam.

„Celý deň pršalo. Mali sme iba kabáty a minimum vecí. Páter Zeman odslúžil svätú omšu a potom sme celý deň strávili schovaní v lesoch. Potom navečer, keď sa zotmelo, sme vyrazili.“

Namáhavý pochod v rozmočenom teréne znášali obzvlášť ťažko starší kňazi. „To nás zdržalo. Keď sme prišli k hrádzi, už sa brieždilo. Nastala dilema, ísť ďalej alebo sa vrátiť?“

Hľadanie vhodného miesta prechodu hranice sťažoval rozvodnený tok a množstvo polámaných stromov.

„Obávali sme sa, že čln sa napichne na konce polámaného dreva. Chceli sme prejsť aspoň my mladí. Ale starí nás prosili: ,Nechodťe! My tu zahynieme!‘ Súcit je súcit, rozhodli sme sa vrátiť.“

"Zdochni, sviňa!"

Cestou späť väčšinu z nich chytili príslušníci Pohraničnej stráže. Odvliekli ich na stanicu a zmlátili takmer do bezvedomia.

Potom ich previezli na Bratislavský hrad, kde bolo veliteľstvo Pohraničnej stráže celého Slovenska.

„Tam nás začali ihneď vyšetrovať. Trvalo to dva dni a dve noci: bez jedla, bez všetkého, boli sme vyhladovaní a zoslabnutí.“

Jána onedlho previezli do povestného „leopoldovského mlyna“. Tu podstúpil tri mesiace tvrdých výsluchov. Sužoval ho hlad a zima.

V noci ho mučili drepovaním na rozkaz, dostával iba chabú stravu a po troch mesiacoch schudol na 48 kilogramov.

Nakoniec mu dali podpísať zápisnicu, že ako odchovanec klérofašistického režimu sa chcel neskôr vrátiť do Československa, aby „vraždil ženy a deti.“ Ján odmietol.

„Vtedy ma začali mlátiť, kopať, až do bezvedomia. Našiel som sa až na cele a tam ma obliali kýbľom vody, lebo nesmeli nechať väzňa v bezvedomí. Potom som začul: ,Zdochni, sviňa! Aj tak živý odtiaľto nevylezieš!‘“

Na proces, ktorý sa konal vo februári 1952, ho „pripravovali“ už v Justičnom paláci v Bratislave. Nakoniec si vypočul ortieľ – pätnásť rokov väzenia.

Po niekoľkých týždňoch v ilavskej väznici ho previezli do Jáchymova na tábor Dvanáctka. Tu ho síce už nebili, ale musel ťažko pracovať v uránových baniach.

„Situácia bola strašne ťažká, neúnosná, ale nebolo pomoci. Museli sme to prekonať,“ hovorí Ján.

V decembri Jána premiestnili na tábor Nikolaj. „Na Nikolaji bol hlad. Na všetkých táboroch bol strašný hlad, lebo ľudia nedostávali normálnu stravu.“

Umenie v Jáchymove

Fyzické strádanie si však vynahrádzal duchovným rastom. Tajne študoval klasickú nemeckú literatúru, ktorú im prednášal jeden zo spoluväzňov:

„Každý večer hodinu až dve hodiny. Vždy niekto vonku sledoval, či prídu bachari. Ja som z tých prednášok zapísal 22 zošitov. Schovávali sme to pod dlážku v baraku.“

Ján v tábore Nikolaj strávil dva roky. V roku 1954 sa sťahoval opäť, tento raz do tábora Rovnosť.

Iba vedomie, že niečo vie, dáva človeku sebaistotu.

Ján Brichta

Jeho rodičia, ktorých uvidel až po piatich rokoch väznenia, podnikali všetky kroky, aby Jána predčasne prepustili.

Prvý pokus bol neúspešný, komisia to odôvodnila tým, že ešte nemá odsedenú ani polovicu trestu.

Rodičia sa nevzdávali. Jánov otec opätovne podal žiadosť. V rodnej obci sa práve zakladalo družstvo, do ktorého otec odmietal vstúpiť:

„Ja mám syna vo väzení v Jáchymove, toho prepustite a bude robiť miesto mňa. Ja som chorý a nevládzem.“

Nové konanie pred komisiou tentoraz dopadlo úspešne. Väčšina prísediacich bola za prepustenie, podmienkou však bolo, že Ján môže pracovať iba na družstve.

Vianoce 1958 už Ján trávil v rodinnom kruhu a v januári nastúpil do miestneho družstva. Ako „zradcovi robotníckej triedy“ mu priznali mzdu vo výške 258 korún.

Pracoval ako kŕmič, dojič, i závozník. Sedem rokov väzenia sa odrazilo na jeho zdravotnom stave. Nakoniec sa však čiastočne zotavil.

Na družstve pracoval až do roku 1989, popri práci vyštudoval inžinierstvo, a po roku 1990 dokonca i teologickú fakultu. V súčasnosti sa zapája do činnosti občianskeho združenia Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 9 571
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 850
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 488
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 119
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 002
  6. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 979
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 774
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 508
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 296
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 889

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Nemecký tím zachránil najmenej pravdepodobný darca. Diktátor

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

Neprehliadnite tiež

Domov

KDH vyzýva Lubyovú, aby si rozmyslela povinnú predškolskú výchovu

Ministerka predložila návrh povinnej predškolskej dochádzky od piatich rokov.

Domov

Fico sa stretol so študentmi, hovoril o slobode vzdelávania a cestovania

Slovensko podľa premiéra patrí k svetovej špičke v oblasti slobody a rešpektovania občianskych práv.

Domov

Šebej kritizoval Dankov prejav v ruskej dume. Bol mimo našej zahraničnej politiky, tvrdí

Predseda Zahraničného výboru NR SR hovorí, že celá návšteva Ruska bola nezmysel.

Domov

Droba: Sulík ako premiér bude potrebovať silného šéfa diplomacie

Šebejovi sa nepáči, že Sulík sa dobre cíti v polohe euroskeptika.